Demokracia v kravatovom klube

Čo je to demokracia? Vláda ľudu. Jednoduché. A potom príde problém.

Chlapík v pyžame si získava pohľad všetkých naokolo, snažia sa mu naznačiť, že oblek je samozrejmosťou. On doma hovorí, ako mu krivdia, veď on kravatu má. Takže, čo je demokracia? To, že ho doma vyslali do klubu. A opäť problém. Pre tých v klube je predpoklad oblek, pre tých doma kravata. Takže? Jej predpoklad je, že v klube platia pravidlá. No dobre, pravidlo je kravata, a to má. Ale kravata bez obleku nevyzerá dobre. Demokracia má vyzerať dobre? Nerozumejú si. Ktovie či na to prišli.

Vráti sa domov a povie, v tom klube je, ako to opísať, akási prílišná demokracia. Prílišná demokracia? Čo tým chceš povedať? Oni chcú, aby sme začali nosiť oblek. Ba čo viac, tvrdia, že to je prirodzené, že je to demokracia. Už sa načisto zbláznili. Načo nám je taká demokracia? My takú demokraciu nepotrebujeme, budeme mať vlastnú, bez obleku.

Viete, čo robia v tej rodine? To isté, čo v rodinách vyobliekaných gentlemanov! Presne to isté! Oni rozumejú svojmu spôsobu života. Tí v obleku nerozumejú tomu pojmu rovnako ako muž v pyžame! Nikto z nich nie je o nič lepší, vzdelanejší, vyspelejší.

Je to hra a oni sú vtiahnutí, reflektory nasmerované, môže sa začať. Nie, nezačína sa, kto porozumel, tak je mu jasné, že hra už vždy beží. My ju môžeme sledovať, zapájať sa, porozumieť.

V klube sa rozohrala nová, tentoraz kartová. Niekto by povedal, že je už doslova hrou. Gentleman v obleku hovorí, no, to som zvedavý, s akými príde pravidlami. Cítite to? Predsudok je na svete, a to z oboch strán. Pretože pôvodná hra je stále tu. Už nikdy sa jej nezbavíte, pretože všetko, čo sa budete snažiť odohrať, sa už v niečom odohráva. Poviete si, čo na tom záleží, v čom tú hru hráme, či v obleku, či v pyžame, výsledok je rovnaký. Rozohrala sa predsa nová, a mohlo to ísť bez problémov.

Nemohlo. A nerozumie, prečo nemohlo. Možno ani tí druhí nerozumejú. Nikto nemusí porozumieť, že jeden z nich vidí správnosť v tom, aký bude výsledok, a tí ostatní v tom, ako sa k nemu dostaneme. Neporozumenie o tom, v čom tkvie správnosť. Opäť to isté, len ďalšie hmlisté slovo, ktorého význam rozumieme len z tých vecí, ktorým v našej každodennosti rozumieme. Už sa pri tom ani nemusím zastaviť. Neviem, ako by som to povedal jasnejšie.

Mojou úprimnou snahou bolo porozumieť. A nešlo zďaleka len o demokraciu. Išlo o neporozumenie. Niečo, čo tu bude vždy. Môžeme sa však snažiť mu porozumieť, môžeme sa snažiť, aby nám ostatní porozumeli.

Dávajme si však pozor aj na tých, ktorí porozumeli, môžu šiť obleky, kravaty a aj pyžamá, a ešte dávať dobré rady, ako zahviezdiť v klube.

Krajčírske potreby

Vráťme sa k pôvodnej otázke, čo je demokracia. Kto porozumel, čo sa tu odohralo, prišiel na to, že nešlo len o demokraciu. Ale čo už, nenechajme ju len tak ležať. Môžeme sa obrniť autoritou, teda, vybrať si jednu z definícii, či už tú na jednu vetu, alebo takú, ktorá by sa nezmestila do jednej knihy. Ani sa nemusím pýtať, či sme si pomohli.

Tak inak. Za demokraciu vďačíme niečomu, vďaka čomu je človek človekom, niečomu, o čom je tu celý čas reč. Aj dnes tvorí demokraciu, pretvára, a kým tu demokracia bude, neprestane. Tak ale to je pekne slabá definícia, poviete si. Tá definícia je však poctivá, a bude poctivá aj o stovky rokov, ak tu nejaká demokracia bude.

Niekto by povedal, správna otázka je, čo je demokracia pre niekoho, pre mňa, pre nás, pre demokratov, a čo ja viem pre koho ešte. Nie všade by ste s tým uspeli. Prečo? Mnohí z nás zdedili, že vnímame človeka ako človeka, že vnímame niektoré veci ako univerzálne. Vďačíme za to Rimanom, stoikom, kresťanom a ďalším. Preto dávame odpoveď na to, čo je demokracia pre každého, čo je demokracia sama o sebe. Preto tie autority, odborníci, ktorými sa bránime. To je to, čím rozčuľujeme tých, ktorí nám neporozumeli. My sme zas neporozumeli im. Ten istý problém.

Dá sa však vyriešiť? Ako vyriešiť neporozumenie? Porozumením. Prvý krok je uvedomenie si, v čom tkvie neporozumenie. V tom, že slová, ktoré sa zdajú byť v hmle, ale aj tie, ktoré sa zdajú byť presné a výstižné, majú pre nás rôzny význam.

Aj keď si myslíme, že hovoríme jednou rečou, nehovoríme. Aj keď čítame jeden článok, jednu a tú istú knihu, nečítame rovnaký text. V jednej reči sme len na papieri, hráme sa na to v škole. Avšak, ak v prvej vete príde slovo demokracia, sme každý vo svojej. Každý má v rukách svoj vlastný text, my sme ho vytvorili, nie ten, kto ho napísal. Aj tento text tvoríš práve teraz. Vytváraš si vlastný pohľad na to, o čom je v tejto reči reč. Aj tomu, čo sa odohráva práve teraz, keď čítaš, sa dá porozumieť. Chce to snahu.

To, akú máme reč, ovplyvňujú tí, ktorí ovládajú umenie, ktoré sa týka niečoho, o čom je tu reč. Respektíve, ovládajú v tom zmysle, že majú vplyv. Ten môže mať každý. A tí, o ktorých sa zvykne hovoriť, že v tom dnes vynikajú, majú svoju reč. Takže skúsim tak, aby porozumeli.

Žijeme asi nejakú dobu influencerov, marketérov a podobne, teda tých, o ktorých hovoríme, že majú vplyv. Avšak najväčší zomrel na kríži. Ovplyvnil takmer všetko na čo si spomenieme. Nepodarilo by sa mu to však bez priekopníkov viral contentu, ktorí to všetko spísali. Je to najúspešnejší startup v dejinách. A keď chceme porozumieť tomu, čo má vplyv, je na mieste začať od toho najvplyvnejšieho. Nečítal som zatiaľ žiadnu učebnicu marketingu, ale ak máte takú, ktorá nie je aspoň z polky o tých, ktorí v ňom zaznamenali najväčší pokrok, tak ju zahoďte. Jeho priekopníci vám ukážu, čo sa tu odohráva. A nehovorím o niekom, kto spadol z neba. Aj oni mali možnosť učiť sa. A to od veľkého Aténčana, ktorému ďalší Aténčan vložil do úst slová, ktoré zdôrazňovali, že reči má byť porozumené. Nejeden Riman sa toho držal. A rovnako tak tí, o ktorých hovorím. Každý rozumie láske, láska je láska v každej reči. Cieľovka sú všetci. Náboženstvo lásky je trhák, a tak aj bolo. Pozrite na dnešné kampane, nevymýšľajú nič nové, láska, nenávisť, túžba, strach a podobne. To uspeje, čomu je porozumené.

Pýtate sa, prečo u nás mnohokrát uspejú tí, ktorí bránia demokraciu, keď je tak zahalená v hmle. Je to predsa proti tomu, že uspeje to, čomu je porozumené. Úspech spočíva v tom, že máme radi, aj keď často frfleme, svoj spôsob života, ktorý je spojený s demokraciu. A môžeme niekedy cítiť aj strach, že oňho prídeme, keďže máme zažitý, alebo spostredkovaný, spôsob života, ktorý je spojený s niečím iným. Náš spôsob života je pre nás prirodzený, rozumieme mu. A môže byť spojený s ďalšími hmlistými výrazmi, sloboda, ľudské práva a podobne. Nepotrebujeme si ich pre seba definovať, keďže rozumieme každodennostiam, ktoré sú s našim životom spojené. My tak rozumieme demokracii dnes a pre nás. Teda, tí, ktorí rozumieme, rozumieme.

Nie každý však rozumie tomu, ako jej rozumieme. A z pozície tých, ktorí nerozumejú, sa často kritizujú tí, ktorí sú na tom podobne. A potom tie múdre reči, že prieskum hovorí, že mladí si nevážia demokraciu. A hneď rýchli záver, ako smerujeme do temných časov. Ten, kto neporozumel, karhá tých, z ktorých taktiež mnohí nerozumejú. A ešte ho nazveme odborníkom. Dáva otázku na pojem, ktorému sám nerozumie, analyzuje odpovede tých, ktorí často nerozumejú, a my to ešte nazveme vedou. Náš pohľad na hmlistý pojem sa dá ľahko ovplyvniť, však sme si naznačili, že ako. Pýtajme sa na každodennosť, na to, čo vnímame ako prirodzené, na to, čomu rozumieme, a garantujem vám, že prieskum dopadne inak. Bude to veľká nuda, keď zistíme koľko je tu demokratov, ktorí však na demokraciu nenájdu pekného slova.

Avšak aj medzi tými, ktorí nabrali dojem, že ako tak demokracii porozumeli, sú rozdiely. Jedni tvrdia, že je len pre nás, a môžu to myslieť dobre rovnako ako tí, ktorí tvrdia, že je pre všetkých. Tak počkať, ale čo je to niečo, čo je pre všetkých? Tá každodennosť, ktorej rozumieme a je pre nás prirodzená, alebo ten hmlistý pojem? Vyviezli sme pojem, vyviezli sme jednu z definícii, ale takmer nikdy to neuspelo. Poviete si, stále sa opakujem, avšak čo iné mám povedať, ako to, že sme neporozumeli. A to nie hocičomu vážení, ale vlastnému spôsobu života. Tak to je už bieda nie. Viac pre našu demokraciu vo svete spravila európska a americká filmografia, ako všetci západní politici dokopy. Vyviezť pojem, definíciu, poťažmo inštitúciu, a to bez niečoho, čomu väčšina z nás rozumie. Aká hlúposť. My tomu, čo sme vyviezli, poriadne nerozumieme, a tí, ktorí s tým nemajú skúsenosť, vraj majú porozumieť. A potom sa ešte divíme, že niekto nedodržuje demokratické princípy, nechodí do klubu v obleku. Len na základe pojmu by si nechodil v obleku ani ty, ani ja, nosil by si len kravatu, a čudoval by si sa tým, ktorí by sa čudovali. Pretože kravata je to, čo vyplýva z pojmu, definície, prípadne vyvezenej inštitúcie. Ale komu to rozprávam, nikto hádam neprišiel až sem. Klub je v háji, akoby sa nikomu ani nechcelo niečo s tým urobiť.