Richard Golian


profile image

Richard Golian

Pochádzam z Banskej Bystrice. Som študentom politológie a medzinárodných vzťahov na Univerzite Karlovej. Pôsobím v oblasti online predaja. (rg, 2016)

Takýmto spôsobom bežne sami seba predstavujeme. Odkiaľ sme a čo robíme. Myslím ale, že na predstavenie mňa ako osoby sú tieto informácie druhoradé.

Som predovšetkým ľudská bytosť, kreatívna, ktorá rada premýšľa a tvorí. Rada dáva a prijíma úsmev. (rg, 2018)


Verejný zápisník Castellano

Únia pred voľbami

, 30.9. 2018 ,

Nudné voľby? Prečo v nich voliť a čo vlastne volíme? Kto má politickú zodpovednosť dnes a kto sú jeho najväčší konkurenti?

Uvedomujem si, že rozoberať tieto otázky v členskom štáte Únie s najnižšou volebnou účasťou je tak trochu rozprávanie si pre seba. Predsa len to skúsim.

Prečo vlastne voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu? Jedným z dôvodov by mohlo byť to, že budúci nami zvolený parlament bude hlasovať o budúcom predsedovi komisie a následne aj o komisii ako celku. Predseda Komisie navyše býva z víťaznej politickej skupiny vo voľbách.¹ Ak napríklad rád kritizuješ, môžeš si spokojne povedať: „však volím, tak môžem aj kritizovať“.

Mimo toho človek dáva hlas na celých 5 rokov presadzovaniu určitých hodnôt priamo v parlamente.

Poďme ale teraz k tomu kritizovaniu. Kritika môže byť dvojaká. Jednoduchšia: „Ten návrh je naprd, EU je naprd.“ Stručné, zmestí sa to do titulky článku či blogu. Druhý typ kritiky by ale vyzeral takto: „Návrh Komisie je naprd(pre to a to), predseda Komisie je z ľudovcov, teda víťazov posledných volieb, pozrite na (dajme tomu) návrh reformistov/zelených, ten je rozumnejší“ Je to dlhšie, menej ľudí si to prečíta, do titulku sa to nezmestí.

Počkať, ale koho vlastne kritizovať? Kto má najväčšiu politickú zodpovednosť za posledných 5 rokov? V Európskom parlamente sa poslanci združujú v politických skupinách, nie podľa toho, odkiaľ sú. Najsilnejšou politickou skupinou po minulých voľbách bola Európska ľudová strana (Na Slovensku: KDH, Most-Híd, SDKU-DS, SMK a po novom aj nová politická strana SPOLU-OD). Ako víťaz volieb mali ľudovci 5 rokov šéfa Európskej komisie. Dnes držia 3 najdôležitejšie posty v EU: predsedu Parlamentu, predsedu Komisie a predsedu Európskej rady.

Treba ale doplniť, že po voľbách v roku 2014 mali koalíciu so socialistami (SK: Smer-SD), ktorá znamenala rovnomerné rozdelenie 4 najdôležitejších postov v EU. Vtedy mali socialisti svojho predsedu Parlamentu, čo už dnes neplatí. Ako to už v politike býva, niekedy ako na pieskovisku, chceš mať aj hračky toho druhého. Nechcem sa tomu ale teraz venovať. Poďme na situáciu, ktorá platí dnes. Ako som už spomínal, 3 najdôležitejšie posty v EU majú ľudovci a 4. najdôležitejší post ostal socialistom, konkrétne ide o šéfku Európskej diplomacie.

Kongres Európskej ľudovej strany: Jean-Claude Juncker (Predseda Komisie) a Manfred Weber (líder ľudovcov v Parlamente)
Federica Mogherini - šéfka európskej diplomacie (Socialisti)

Toto bolo stručné vysvetlenie toho, kto drží kľúče od miešačky. Samozrejme, keď ide o EU, nebude to tak jednoduché, preto hovorím o najväčšej zodpovednosti a nie jedinej. Niekoľko komisárov je aj z iných skupín. Najväčšiu moc mali ale v posledných rokoch oni, či už hovoríme o počte poslancov v parlamente alebo kľúčových postoch v Únii. Teraz pár vetami, kto sú to oni tí socialisti a ľudovci.

Kto sú ľudovci a čo presadzujú? K ľudovcom okrem strán zo Slovenska (KDH, Most-Híd, SMK, SPOLU-OD) patria napríklad aj CDU Angely Merkelovej či strana Viktora Orbána, naschvál som vybral dva krajné póly, aby mal človek predstavu, aké to môže byť rôznorodé. Aj keď sa ľudovci naprieč Európou nezhodnú na všetkom, na niečom áno. Ide napríklad o konzervatívne hodnoty, nesúhlasia s manželstvami ľudí s rovnakým pohlavím. V otázke ochrany životného prostredia, na rozdiel od zelených či socialistov, nie sú zato, aby sa čo najrýchlejšie prechádzalo k obnoviteľným zdrojom energie. Sú až na výnimky pozitívne naklonení ďalšej integrácii. V otázke migrácie dnes nie sú zajedno.

Socialisti, u nás zastúpení Smerom-SD, podporujú registrované partnerstvá a manželstvá ľudí rovnakého pohlavia (až na výnimky ako SMER-SD). V migrácií hľadajú predovšetkým celoeurópske riešenie, nájdu sa ale aj tu výnimky. Európskej integrácii sú naklonení, skepticky sa pozerajú na tzv. „iba voľný trh“, radi by ho teda regulovali. To sa nie každému páči.

To, do akej miery by to chceli robiť, je tŕňom v oku napríklad európskych liberálov (SK: Progresívne Slovensko). Zhodli by sa ale so socialistami na registrovaných partnerstvách či manželstvách. Týmto premostením sa dostávame k najväčšiemu konkurentovi spomínaných ľudovcov a socialistov. Liberáli na Slovensku zastúpení hnutím Progresívne Slovensko. Aby nebol chaos v pojmoch, tak strana Sloboda a Solidarita sem nepatrí. Jej predstava slobody jednotlivca sa nezhodovala s predstavou európskych liberálov, ktorí hovoria o slobode jednotlivca, ktorú si ten jednotlivec môže aj užiť. Teda hovoríme tu aj o sociálnom rozmere. Európski liberáli sú taktiež pozitívne naklonení k integrácii, čo je tiež tŕňom v oku SAS. S eurooptimizmom liberálov sa nestotožňuje ani hnutie českého premiéra Babiša, on pri nich však zostal.

To slovenskí liberáli z SAS sa zaradili postupne k tzv. reformistom, ktorí nezdieľajú nadšenie pokiaľ ide o ďalšiu integráciu, väčšina reformistov odmieta spoločnú menu Euro a prerozdeľovanie žiadateľov o azyl. Niektoré kompetencie by sa podľa nich mali vrátiť členským štátom. Ako už z ich názvu vyplýva, nechcú EU zrušiť, len zásadne zmeniť jej fungovanie. Na Slovensku k ním patria poslanci zo strán SAS, OĽaNO-NOVA. Z Poľska je to vládnuca strana Právo a Spravodlivosť.

Toto sú 4 najväčšie politické skupiny v Parlamente. Mimo nich tam je aj viacero menších skupín. Zelení na jednej strane a strany, ktoré by najradšej EU zrušili, na strane druhej. Pri zelených je agenda pomerne jasná. V podstate je dosť jasné aj to, čo spája strany tvrdých euroskeptikov. Zrušenie EU a teda aj celého parlamentu resp. ak EU, tak len ako jednotný trh.

¹ Ak získa politická skupina väčšinu, alebo vytvorí koalíciu s ďalšími skupinami, tak ako to vidíme v parlamentoch členských štátov. Ak sa jej to nepodarí, šanca sa otvára aj pre kandidátov ďalších politických skupín v poradí.


#politika

profile image

Pochádzam z Banskej Bystrice. Som študentom politológie a medzinárodných vzťahov na Univerzite Karlovej. Pôsobím v oblasti online predaja. (rg, 2016)

Takýmto spôsobom bežne sami seba predstavujeme. Odkiaľ sme a čo robíme. Myslím ale, že na predstavenie mňa ako osoby sú tieto informácie druhoradé.

Som predovšetkým ľudská bytosť, kreatívna, ktorá rada premýšľa a tvorí. Rada dáva a prijíma úsmev. (rg, 2018)