Narodený roku 1995. Absolvent Univerzity Karlovej. Vedúci výkonnostného oddelenia v Mixit. 10+ rokov v marketingu postavenom na dátach.
Správa predplatného Výber predplatného
Zdravím, som Richard. Na tomto blogu zdieľam myšlienky, osobné príbehy — a aj to, na čom práve pracujem. Dúfam, že vám tento článok prinesie hodnotu.
Autor: Richard Golian
Orientovali by sa dnešní Bystričania v centre mesta v jeho najslávnejších časoch? Povedia nám niečo názvy ako Rínok, Farská či Kúpeľná ulica? Alebo skôr Ring, Pfarrhof gasse, Bader gasse? Pravdepodobne nie. No ak spomeniem Hornú, Dolnú či Hornú Striebornú, tie už budú známe aj dnešnému Bystričanovi. Niektoré názvy sa časom menili, iné prežili dodnes.
Prenesme sa teraz do čias, keď v centre mesta pod Urpínom dominoval silný nemecký živel. Ulice a námestia boli pomenúvané v nemčine. Samozrejme, v bežnej komunikácii medzi slovensky hovoriacimi obyvateľmi sa používali aj slovenské ekvivalenty.
O aké obdobie ide? Zjednodušene – od založenia mesta v roku 1255 približne po Rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867¹. Po ňom sa začínajú používať názvy v maďarčine.
Po ktorých uliciach sa Bystričania v minulosti prechádzali? Začnem tou, ktorá bola impulzom k napísaniu tohto textu. Inšpirovali ma moje posledné návštevy Farhofu (Farhof Art Club). Premýšľal som, prečo sa vlastne volá Farhof. A potom som náhodou narazil na článok, kde sa písalo, že kedysi sa Bakossova ulica, pri ktorej Farhof stojí, volala Pfarrhof gasse (Pfarrhof = fara, gasse = ulica²). Inak sa nazývala aj Episcopei. Slovensky to bola Farská ulica alebo Biskupské. A tam to celé začalo – chcel som vedieť viac aj o iných tradičných miestach v centre mesta.
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
294