Článok
Nacenenie 50 000 € vs. dve hodiny s Claude Code
Hodina. Päťdesiatpäť minút.
To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code.
Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí.
PONUKA ZA 50 000 € ZA JEDNODUCHÝ PILOT
Požiadavka prišla od nášho CEO. Nástroj, s ktorým by naši zákazníci pracovali priamo na webe. Rozsah dosť konkrétny na to, aby sa dal zadefinovať. Nie triviálny — ale ani inžinierska záhada.
Prebral som konverzáciu s jednou českou softvérovou firmou. Kolegovia ju začali, ale nemali kapacitu pokračovať.
Pýtal som sa na rámcovú cenu a termín. Nie záväznú ponuku. Len rozpätie. Tak aby sa to dalo plánovať.
Ich odpoveď bola jedna veta, ktorú si zapamätám:
„Nevieme vám dať odhad — ani rámcový."
Na odhad, vysvetlili mi, by potrebovali najprv spraviť platenú analýzu. Dvetisíc päťsto eur. Aby problém poriadne preskúmali.
Analýzu som odmietol.
MESIAC A POL ROBOTY — ZA ČO
Neskôr v konverzácii — bez platenej analýzy — im to číslo aj tak vyšlo von.
Asi mesiac a pol seniorskej práce. Nad 50 000 € za spustenie jednoduchého pilotu.
Jednoduchého pilotu.
Za viac ako päťdesiattisíc eur.
Pred piatimi rokmi by som tú ponuku niesol našim dvom CEO. Zvažovali by sme ju oproti krabicovému produktu a jeho obmedzeniam.
Teraz existuje tretia možnosť.
STAVBA S CLAUDE CODE ZA MENEJ AKO DVE HODINY
Na IT poradu som prišiel s krátkou prezentáciou. Zmapoval som možnosti — pokračovať s externou firmou, s ktorou sme už komunikovali, alebo to postaviť sami s AI coding agentom.
V ten istý deň popoludní som to postavil.
Vývoj nepotreboval iteračné kolá. Agent navrhol plán, začal implementovať, a v prvých pár minútach už niečo fungovalo. Zvyšok bolo dolaďovanie — pridávanie funkcií, vylepšovanie správania, riešenie okrajových prípadov, ktoré som si všímal pri testovaní.
Jediné, čo som do tej stavby priniesol, bola jasná predstava, čo má nástroj robiť.
Nie špecifikácia. Nie architektonický diagram. Len jasná predstava.
A ukázalo sa, že to stačilo.
V článku Robí nás AI hlúpejšími? som opísal kandidátov na pohovoroch, ktorí prichádzali s vyleštenými AI výstupmi, ktoré potom nevedeli obhájiť — výstupmi postavenými na problémoch, ktoré nepochopili. Delegovali myslenie skôr, než ho urobili. Tento projekt fungoval preto, že som urobil opak. Vedel som, čo má nástroj robiť. Agent spravil zvyšok.
ZA ČO SOFTVÉROVÉ FIRMY VLASTNE ÚČTUJÚ
Tu chcem byť opatrný.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Koľko účtuje softvérová agentúra za zákaznícky webový nástroj?
Dá sa postaviť zákaznícky webový nástroj s Claude Code?
Čo dokážu AI coding agenti nahradiť — a čo nie?
Strácajú softvérové agentúry biznis v prospech AI agentov?
Čo je Claude Code a pre koho je?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“