AI revolúcia: čas prenechať robotickú prácu skutočným robotom?

Pred pár dňami som na jednej sociálnej sieti napísal:

"Počul som myšlienku, ktorá sa mi vryla do pamäti: Poľnohospodárska, priemyselná a digitálna revolúcia urobili z ľudí robotov. Revolúcia umelej inteligencie by konečne mohla prenechať robotickú prácu skutočným robotom — takže sa môžeme vrátiť k tomu, byť ľuďmi. Nie až tak bláznivá myšlienka."

To, že umelá inteligencia by paradoxne mohla oslobodiť človeka od robotickej práce, ktorú mu predchádzajúce revolúcie uvalili, sa nie vždy stretáva so súhlasom. Jeden komentujúci mi odpísal:

"Pomerne absurdná logika. Ak práca polidštila opice, rozumiem správne, že ak prenecháme prácu robotom, vrátime sa späť medzi opice?"

Na čo som reagoval:

"Revolúcie zmenili väčšinu prác na opakujúce sa úlohy — operátori, účtovníci, predajcovia. Predtým sme sa venovali, okrem získavania potravy, hudbe, umeniu, sexu. Nerozumiem, čo s tým majú opice."

A dočkal som sa odpovede:

"'Nerozumiem, čo s tým majú opice.' Všetko. Skôr než prenecháme všetku nezmyselnú prácu strojom, stratíme schopnosť robiť všetko, čo nás odlišuje od opíc..."

Táto debata ma zaujala natoľko, že som sa rozhodol jej myšlienky rozvinúť v tomto článku.

Ako rozumiem tomu, že poľnohospodárska, priemyselná a digitálna revolúcia urobili z našej práce prácu robotickú?

Každá z týchto revolúcií zásadne zmenila spôsob, akým pracujeme a žijeme. Poľnohospodárska revolúcia nás naučila fungovať v cykloch pôdy a ročných období, čo si vyžadovalo pravidelnosť a rutinu. Stále sme však dokázali fungovať ako relatívne samostatné jednotky.

Priemyselná revolúcia nás už pevnejšie zakotvila do štruktúr — začali sme fungovať ako súčiastky vo veľkom stroji: v továrňach, na výrobných pásoch, v presne rozdelených úlohách.

Digitálna revolúcia síce presunula prácu na obrazovky, ale základný princíp ostal: opakovanie, efektivita, výkonnosť. Človek sa v mnohých prípadoch správa ako robot a jeho práca je čoraz viac robotická.

Keď sa zamyslím nad svojou profesiou, robotická stránka práce sa najviac prejavuje vo vyplňovaní tabuliek a reportov. Aj preto sa snažím o maximálnu automatizáciu tejto časti – nie preto, že by dáta neboli dôležité, ale preto, že chcem venovať viac času ich interpretácii než mechanickému spracovaniu.

Smerovanie vývoja naznačuje, že čoskoro aj interpretáciu dát v operatíve prevezmú stroje. V niektorých odvetviach sa to už deje. Firmy pravdepodobne urobia strategické rozhodnutie a zveria čoraz viac rozhodnutí práve strojom – najmä v opakujúcich sa situáciách.

Ak pokračujem v tejto úvahe ďalej, uvedomujem si, že každá práca, ktorú robím hlavou, môže byť raz automatizovaná. To ma privádza späť k hlavnej otázke: môže nás AI revolúcia vrátiť k ľudskejšiemu spôsobu života?

Pokračuj v čítaní:

Chcete sa ponoriť hlbšie do témy, vidieť moje myšlienkové pochody a mať možnosť položiť mi doplňujúcu otázku? Plná verzia tohto príspevku vám bude zaslaná na váš email.

Váš e-mail

Súhlasím so spracovaním mojej e-mailovej adresy (Zásady ochrany osobných údajov).

Chcem dostávať novinky, nové články a ďalší obsah od Richarda Goliana.

Odomknúť tento článok za 0,99 €

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.