Článok
AI revolúcia: čas prenechať robotickú prácu skutočným robotom?
Pred pár dňami som na jednej sociálnej sieti napísal:
"Počul som myšlienku, ktorá sa mi vryla do pamäti: Poľnohospodárska, priemyselná a digitálna revolúcia urobili z ľudí robotov. Revolúcia umelej inteligencie by konečne mohla prenechať robotickú prácu skutočným robotom — takže sa môžeme vrátiť k tomu, byť ľuďmi. Nie až tak bláznivá myšlienka."
To, že umelá inteligencia by paradoxne mohla oslobodiť človeka od robotickej práce, ktorú mu predchádzajúce revolúcie uvalili, sa nie vždy stretáva so súhlasom. Jeden komentujúci mi odpísal:
"Pomerne absurdná logika. Ak práca polidštila opice, rozumiem správne, že ak prenecháme prácu robotom, vrátime sa späť medzi opice?"
Na čo som reagoval:
"Revolúcie zmenili väčšinu prác na opakujúce sa úlohy — operátori, účtovníci, predajcovia. Predtým sme sa venovali, okrem získavania potravy, hudbe, umeniu, sexu. Nerozumiem, čo s tým majú opice."
A dočkal som sa odpovede:
"'Nerozumiem, čo s tým majú opice.' Všetko. Skôr než prenecháme všetku nezmyselnú prácu strojom, stratíme schopnosť robiť všetko, čo nás odlišuje od opíc..."
Táto debata ma zaujala natoľko, že som sa rozhodol jej myšlienky rozvinúť v tomto článku.
Ako rozumiem tomu, že poľnohospodárska, priemyselná a digitálna revolúcia urobili z našej práce prácu robotickú?
Každá z týchto revolúcií zásadne zmenila spôsob, akým pracujeme a žijeme. Poľnohospodárska revolúcia nás naučila fungovať v cykloch pôdy a ročných období, čo si vyžadovalo pravidelnosť a rutinu. Stále sme však dokázali fungovať ako relatívne samostatné jednotky.
Priemyselná revolúcia nás už pevnejšie zakotvila do štruktúr — začali sme fungovať ako súčiastky vo veľkom stroji: v továrňach, na výrobných pásoch, v presne rozdelených úlohách.
Digitálna revolúcia síce presunula prácu na obrazovky, ale základný princíp ostal: opakovanie, efektivita, výkonnosť. Človek sa v mnohých prípadoch správa ako robot a jeho práca je čoraz viac robotická.
Keď sa zamyslím nad svojou profesiou, robotická stránka práce sa najviac prejavuje vo vyplňovaní tabuliek a reportov. Aj preto sa snažím o maximálnu automatizáciu tejto časti – nie preto, že by dáta neboli dôležité, ale preto, že chcem venovať viac času ich interpretácii než mechanickému spracovaniu.
Smerovanie vývoja naznačuje, že čoskoro aj interpretáciu dát v operatíve prevezmú stroje. V niektorých odvetviach sa to už deje. Firmy pravdepodobne urobia strategické rozhodnutie a zveria čoraz viac rozhodnutí práve strojom – najmä v opakujúcich sa situáciách.
Ak pokračujem v tejto úvahe ďalej, uvedomujem si, že každá práca, ktorú robím hlavou, môže byť raz automatizovaná. To ma privádza späť k hlavnej otázke: môže nás AI revolúcia vrátiť k ľudskejšiemu spôsobu života?
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Ďalšie články
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Čo by mohlo situáciu zmeniť?
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“
