Článok
O čom je výkonnostný marketing? Ako ho mení umelá inteligencia?
Výkonnostnému marketingu sa venujem od roku 2017 a stále viac si uvedomujem, že jeho podstata je jednoduchá – mať jasný cieľ a zvoliť najlepšiu cestu, ako ho dosiahnuť. Dôležité je vidieť možnosti, ako ho dosiahnuť. A za každou možnosťou vidieť dve základné veci – jej náročnosť a pozitívny dopad smerom k splneniu cieľa.
Je to ako zbierať ovocie. Najskôr siahame po tom, ktoré visí najnižšie. Ak máme na výber viacero možností s rovnakým dopadom, ideme od tej, ktorá trvá sekundy (napríklad zvýšenie rozpočtu na kampani s veľkým potenciálom), potom riešime tie, ktoré zaberú minúty, a až následne sa pustíme do úloh, ktoré vyžadujú hodiny alebo dni (natáčanie a strihanie úplne nových profi videí do reklám). Je to o ťahu na bránku, sedliackom rozume a efektívnom hospodárení s časom a zdrojmi.
Učenie sa z chýb a neustály rast
Aj keď tento princíp stále pripomínam kolegom, dávam ho do firemných marketingových príručiek a hľadám ho u ľudí na pohovoroch, ani ja nie som dokonalý. Každý sa občas ocitne v situácii, keď neurobí optimálne rozhodnutie. Napríklad som v minulosti podcenil dôležitosť niektorých menších úprav, ktoré by mohli priniesť rýchly výsledok, alebo som zanedbal kontrolu niečoho, čo by v prípade opravy malo veľký dopad. Znamená to chybu. Ako som už v minulosti písal, každé neoptimálne rozhodnutie považujem za chybu, a to bez ohľadu na to, či sme vo finále splnili stanovený cieľ alebo nie. Ak na tej ceste vznikla chyba, je dôležité ju pomenovať.
Je to predpoklad pre poučenie. Je to kľúčová schopnosť nielen výkonnostných marketérov, ale kohokoľvek, kto sa snaží napredovať. O chybách som sa viac rozpísal v mojich predchádzajúcich príspevkoch.
Takže výkonnostný marketing nie je len o reklamách, dátach a analýzach. Je to o hľadaní slabých miest, potenciálu a jeho využívaní. Je to neustály proces učenia sa, testovania a optimalizácie. Ten, kto dokáže efektívne prioritizovať, rýchlo sa prispôsobovať a učiť sa zo svojich chýb, bude vždy o krok vpred.
Budúcnosť výkonnostného marketingu v dobe umelej inteligencie
Otázka, čím je a čím bude výkonnostný marketing v dobe umelej inteligencie, sú v skutočnosti dve rôzne otázky. Jedna sa pýta na jeho podstatu, druhá na nástroje a spôsoby práce.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim zisteniam, osobným príbehom a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“