Ako môže AI rozpletať siete podvodov a korupcie?
Autor: Richard Golian16.3.2025 English Castellano
Dnes som si uvedomil, ako nám AI môže dramaticky pomôcť pri vyšetrovaní trestnej činnosti pomocou analýzy verejne dostupných informácií. Keď sa nad tým zamyslím, vždy bolo pre investigatívcov, novinárov či štátne orgány kľúčové vedieť prepájať informácie, hľadať vzory a odhaľovať skryté prepojenia. Lenže donedávna to bola práca pre ľudí – pomalá, namáhavá a závislá od ich schopnosti všímať si detaily a kombinovať fakty. AI to môže celé urýchliť a posunúť na úplne novú úroveň.
Odhaľovanie zločinu v ére umelej inteligencie
Predstavme si napríklad obchodné registre. Dnes sú v mnohých krajinách verejne dostupné a vyhľadávať v nich môžeme ručne. Ale čo keby AI dokázala automaticky prechádzať tieto registre, porovnávať vlastnícke štruktúry a hľadať podozrivé vzorce? Keby vedela rozpoznať, že nejaká firma má podozrivo veľa transakcií s inou, ktorá je napojená na politicky exponovanú osobu? Alebo by sledovala, ako sa vlastníctvo firiem mení krátko predtým, než získajú veľký štátny kontrakt. Toto je už dnes možné, len sa to ešte poriadne nevyužíva.
Podobne je to s verejnými obstarávaniami. Ak sa do tendrov opakovane hlásia tie isté firmy, ak sa vyskytujú podozrivo podobné cenové ponuky alebo ak sa medzi výhercami nečakane objaví neznáma firma s minimálnou históriou, AI by to vedela rýchlo identifikovať. Ľudia si takéto veci všimnú možno náhodou, ale systém, ktorý je neustále zapnutý a analyzuje všetky dostupné dáta, by to mohol odhaliť okamžite.
Zaujímavé je aj to, ako by AI mohla pomáhať pri sledovaní majetku politikov a podnikateľov. Dnes existujú majetkové priznania, ale málokto ich systematicky porovnáva s realitou. Čo ak by AI dokázala automaticky ťahať údaje z katastra nehnuteľností, finančných výkazov firiem a majetkových priznaní a hľadať nezrovnalosti? Napríklad keď niekto s oficiálne nízkym príjmom vlastní luxusné nehnuteľnosti alebo keď sa drahé majetky kupujú cez sieť firiem s nejasnou štruktúrou.
A potom sú tu sociálne siete. Verejné príspevky, fotografie, označenia miest – to všetko sú drobné kúsky skladačky, ktoré sa dajú poskladať do obrazu, ktorý dotyčný nechcel ukázať. AI by mohla odhaliť, že dvaja ľudia, ktorí tvrdia, že sa nepoznajú, spolu trávili dovolenku, alebo že politik, ktorý tvrdí, že nikdy nestretol majiteľa nejakej firmy, bol na jeho súkromnej oslave. Je desivé aj fascinujúce zároveň, ako veľmi sa dá z dostupných dát rekonštruovať realita.
Nie je to len o politike a korupcii. AI môže byť extrémne užitočná aj pri vyšetrovaní daňových podvodov. Veľké schémy prania špinavých peňazí často fungujú tak, že peniaze putujú cez desiatky firiem v rôznych krajinách. Bežný analytik by musel tráviť mesiace mapovaním transakcií, ale AI by to dokázala v priebehu minút. Mohla by sledovať toky peňazí, analyzovať blockchainové transakcie a hľadať schémy, ktoré naznačujú pranie špinavých peňazí.
Zneužitie AI na vydieranie a kontrolu? Riziká automatizovaného vyšetrovania
Zamýšľam sa aj nad tým, aké by to mohlo mať dopady na spoločnosť. Na jednej strane je tu obrovský potenciál na odhaľovanie podvodov a trestnej činnosti, na druhej strane je tu aj otázka súkromia a zneužitia moci. Ak by AI dokázala analyzovať všetky tieto dáta, kto by ju kontroloval? Kto by rozhodoval, ktoré prípady sú skutočne podozrivé a ktoré sú len náhodnými koreláciami? A čo ak by sa takáto technológia začala používať nielen na odhaľovanie zločinu, ale aj na sledovanie, vydieranie a zastrašovanie ľudí? Predstavme si scenár, kde niekto s prístupom k týmto nástrojom získa citlivé informácie o niekom – o jeho finančných transakciách, vzťahoch, súkromných aktivitách – a použije ich na manipuláciu či vydieranie. Takáto moc v nesprávnych rukách by mohla byť rovnako nebezpečná ako kriminalita, proti ktorej by mala AI bojovať.
Čím viac nad tým premýšľam, tým viac si uvedomujem, o akú zásadnú tému ide. A čudujem sa, že sa o nej vo verejnom priestore nehovorí viac.