Článok
Ako môže AI rozpletať siete podvodov a korupcie?
Dnes som si uvedomil, ako nám AI môže dramaticky pomôcť pri vyšetrovaní trestnej činnosti pomocou analýzy verejne dostupných informácií. Keď sa nad tým zamyslím, vždy bolo pre investigatívcov, novinárov či štátne orgány kľúčové vedieť prepájať informácie, hľadať vzory a odhaľovať skryté prepojenia. Lenže donedávna to bola práca pre ľudí – pomalá, namáhavá a závislá od ich schopnosti všímať si detaily a kombinovať fakty. AI to môže celé urýchliť a posunúť na úplne novú úroveň.
Odhaľovanie zločinu v ére umelej inteligencie
Predstavme si napríklad obchodné registre. Dnes sú v mnohých krajinách verejne dostupné a vyhľadávať v nich môžeme ručne. Ale čo keby AI dokázala automaticky prechádzať tieto registre, porovnávať vlastnícke štruktúry a hľadať podozrivé vzorce? Keby vedela rozpoznať, že nejaká firma má podozrivo veľa transakcií s inou, ktorá je napojená na politicky exponovanú osobu? Alebo by sledovala, ako sa vlastníctvo firiem mení krátko predtým, než získajú veľký štátny kontrakt. Toto je už dnes možné, len sa to ešte poriadne nevyužíva.
Podobne je to s verejnými obstarávaniami. Ak sa do tendrov opakovane hlásia tie isté firmy, ak sa vyskytujú podozrivo podobné cenové ponuky alebo ak sa medzi výhercami nečakane objaví neznáma firma s minimálnou históriou, AI by to vedela rýchlo identifikovať. Ľudia si takéto veci všimnú možno náhodou, ale systém, ktorý je neustále zapnutý a analyzuje všetky dostupné dáta, by to mohol odhaliť okamžite.
Zaujímavé je aj to, ako by AI mohla pomáhať pri sledovaní majetku politikov a podnikateľov. Dnes existujú majetkové priznania, ale málokto ich systematicky porovnáva s realitou. Čo ak by AI dokázala automaticky ťahať údaje z katastra nehnuteľností, finančných výkazov firiem a majetkových priznaní a hľadať nezrovnalosti? Napríklad keď niekto s oficiálne nízkym príjmom vlastní luxusné nehnuteľnosti alebo keď sa drahé majetky kupujú cez sieť firiem s nejasnou štruktúrou.
A potom sú tu sociálne siete. Verejné príspevky, fotografie, označenia miest – to všetko sú drobné kúsky skladačky, ktoré sa dajú poskladať do obrazu, ktorý dotyčný nechcel ukázať. AI by mohla odhaliť, že dvaja ľudia, ktorí tvrdia, že sa nepoznajú, spolu trávili dovolenku, alebo že politik, ktorý tvrdí, že nikdy nestretol majiteľa nejakej firmy, bol na jeho súkromnej oslave. Je desivé aj fascinujúce zároveň, ako veľmi sa dá z dostupných dát rekonštruovať realita.
Nie je to len o politike a korupcii. AI môže byť extrémne užitočná aj pri vyšetrovaní daňových podvodov. Veľké schémy prania špinavých peňazí často fungujú tak, že peniaze putujú cez desiatky firiem v rôznych krajinách. Bežný analytik by musel tráviť mesiace mapovaním transakcií, ale AI by to dokázala v priebehu minút. Mohla by sledovať toky peňazí, analyzovať blockchainové transakcie a hľadať schémy, ktoré naznačujú pranie špinavých peňazí.
Zneužitie AI na vydieranie a kontrolu? Riziká automatizovaného vyšetrovania
Zamýšľam sa aj nad tým, aké by to mohlo mať dopady na spoločnosť. Na jednej strane je tu obrovský potenciál na odhaľovanie podvodov a trestnej činnosti, na druhej strane je tu aj otázka súkromia a zneužitia moci.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Súvisiace články
Technológie môžu urobiť terorizmus anonymným a dostať ho do úplne iných rozmerov.
Pýtajme sa tie správne otázky, kým ešte máme možnosť hľadať odpovede a riešenia.
Čo ak to, čo dnes považujeme za technologický pokrok, je len predohrou veľkého chaosu?
Ďalšie články
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu — profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“