Článok
Zmysel života: čo znamená pre mňa
V minulom príspevku som riešil, čo bude pre ľudí dávať zmysel v dobe, keď umelá inteligencia a automatizácia preberajú mnohé činnosti, ktoré nás kedysi definovali. Po jeho dopísaní mi však napadla otázka, ktorú som nechal nezodpovedanú: Čo je tým mojím vlastným zmyslom života? Písať o všeobecných potrebách ľudí a úzkosti, ktorá sa objavuje, keď sa zmysel vytráca, je jedna vec. Odpovedať na to, čo poháňa mňa, je niečo úplne iné.
Čo je zmysel života? Skôr než opíšem, ako som sa k svojej odpovedi dopracoval, poviem ju rovno. Neverím, že existuje jeden vopred daný zmysel života, rovnaký pre každého a čakajúci, kým ho objavíme. Pre mňa je zmyslom života nekonečná snaha porozumieť svetu, budovať hlboké a trvácne vzťahy, ísť dobrodružnou cestou za výnimočnými cieľmi a vedieť, prečo ráno vstávam z postele.
K tejto odpovedi som nedospel naraz. Prišla postupne cez malé veci, každodenné činnosti, ktoré mi dávajú radosť a pocit, že to, čo robím, je zmysluplné. Možno práve v týchto drobnostiach sa skrýva niečo väčšie.
Pamätám si, ako som ešte ako dieťa nedokázal pustiť z rúk knihu o cicavcoch. Jej obálka je dodnes na poličke, úplne doničená. Bavilo ma dozvedať sa, ako veci fungujú. Tento záujem sa postupne rozšíril – základná škola bola o fyzike, informatike a matematike. Potom prišli webové technológie, do ktorých som sa ponoril tak, že som vypol svet naokolo. Bol som zvedavý. A vlastne stále som.
Zvedavosť ma sprevádzala aj neskôr. Dejepis a politika na strednej škole, filozofia a fenomenológia na univerzite. V práci zas porozumenie dátam v marketingu a prevádzke. A neskôr financie. Teraz, keď sa nad tým zamýšľam, je to možno práve táto nekonečná snaha porozumieť svetu, čo mi dáva zmysel.
Nie je to však len o vedomostiach. Kľúčové sú pre mňa aj vzťahy. Mám rád dlhodobé, silné priateľstvá. Hlboké rozhovory, v ktorých sa riešia témy, ktoré idú pod povrch. Často sa stáva, že práve ľudia, s ktorými vediem takéto diskusie, sa stávajú mojimi najbližšími.
A potom je tu ešte niečo – dobrodružstvo. Nie som síce ten typ, čo skáče z lietadla, ale aj tak cítim potrebu objavovať neprešľapané cesty. Niekedy sú to nové témy, inokedy projekty, ktoré si vyžadujú roky práce. Často sú to intelektuálne dobrodružstvá – hľadanie odpovedí tam, kde som ich ešte nenašiel.
Inšpirujú ma výnimočné príbehy, výnimoční ľudia, výnimočné momenty. Rád som súčasťou niečoho výnimočného a sám si dávam výnimočné ciele, ktoré ma poháňajú vpred.
Skúsenosť s úzkosťou
Nebolo to tak vždy. Mal som fázu života, keď som bol ďaleko od tohto myslenia. Počas štúdia filozofie som narazil na otázky, ktoré ma priviedli aj k niečomu úplne inému – k prázdnote. Zrazu som nevedel, čo vlastne dáva môjmu životu zmysel.
Je to skutočne náročné vysvetliť, ale niektoré knihy od Kierkegaarda, Nietzscheho a ďalších sú naozaj čítanie na vlastné riziko. Človek sa ľahko ponorí do hĺbky, z ktorej nie je jednoduché sa vynoriť. A úprimne, keby som bol iná povaha, možno by som sa ani nevrátil. Ja som si však uvedomil, že na tomto svete mám obmedzený čas. Uvidel som pred sebou svoje vlastné možnosti, kým môžem byť.
Ako to dopadlo? Dnes navonok robím veci podobne ako v minulosti. Avšak to, čo je za tým, je odlišné.
A nie je to práve to, čo by ma mohlo priviesť k odpovedi na tú veľkú otázku o zmysle života?
Čo pre mňa znamená zmysel života
Ak som sa totiž z tejto skúsenosti niečo naučil, tak to, že môj život nepoháňa niečo preddefinované a nemenné. Je skôr na mne, aby som ho vedome budoval na základe toho, že vidím možnosti, ktoré mám, a niečo si zvolím.
Pre mňa je to snaha porozumieť životu a svetu. Budovať silné vzťahy. Ísť dobrodružnou cestou za výnimočnými cieľmi. A hlavne – vedieť, prečo ráno vstávam z postele (Obrazne povedané, väčšinu príspevkov na mojom blogu, aj tento, som napísal poležiačky.).
A dnes na to odpoveď mám.
Keď ju mať nebudem, rozšírim si obzory, aby som videl svoje možnosti. Nečakám, že niečo príde zvonku.
A som vďačný za každý jeden moment prázdnoty, práve preto, že mi ukazuje, kým môžem byť.
O mojej úzkosti a návrate do sveta
Pri tejto téme musím naozaj dlho premýšľať. Sú veci, o ktorých sa píše ťažko, pretože tá skúsenosť jednoducho nie je prenositeľná.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim zisteniam, osobným príbehom a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Čo je zmysel života?
Aký je účel života?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
V neustále sa meniacom svete, kde odbory vznikajú a zanikajú, vynikla ako niečo, čo pretrvalo celé veky.
Dnes, keď si musím vybrať tých, s ktorými budem konať, vyberám si odhodlaných.
Väčšina ľudí o fenomenológii nikdy nepočula. Tí, čo áno, ju často vnímajú ako príliš zložitú na to, aby bola užitočná. Tri roky som ju študoval na Karlovej univerzite. Dodnes ju aplikujem každý deň.
Ďalšie články
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“