Zmysel života: čo znamená pre mňa

V minulom príspevku som riešil, čo bude pre ľudí dávať zmysel v dobe, keď umelá inteligencia a automatizácia preberajú mnohé činnosti, ktoré nás kedysi definovali. Po jeho dopísaní mi však napadla otázka, ktorú som nechal nezodpovedanú: Čo je tým mojím vlastným zmyslom života? Písať o všeobecných potrebách ľudí a úzkosti, ktorá sa objavuje, keď sa zmysel vytráca, je jedna vec. Odpovedať na to, čo poháňa mňa, je niečo úplne iné.

Čo je zmysel života? Skôr než opíšem, ako som sa k svojej odpovedi dopracoval, poviem ju rovno. Neverím, že existuje jeden vopred daný zmysel života, rovnaký pre každého a čakajúci, kým ho objavíme. Pre mňa je zmyslom života nekonečná snaha porozumieť svetu, budovať hlboké a trvácne vzťahy, ísť dobrodružnou cestou za výnimočnými cieľmi a vedieť, prečo ráno vstávam z postele.

K tejto odpovedi som nedospel naraz. Prišla postupne cez malé veci, každodenné činnosti, ktoré mi dávajú radosť a pocit, že to, čo robím, je zmysluplné. Možno práve v týchto drobnostiach sa skrýva niečo väčšie.

Pamätám si, ako som ešte ako dieťa nedokázal pustiť z rúk knihu o cicavcoch. Jej obálka je dodnes na poličke, úplne doničená. Bavilo ma dozvedať sa, ako veci fungujú. Tento záujem sa postupne rozšíril – základná škola bola o fyzike, informatike a matematike. Potom prišli webové technológie, do ktorých som sa ponoril tak, že som vypol svet naokolo. Bol som zvedavý. A vlastne stále som.

Zvedavosť ma sprevádzala aj neskôr. Dejepis a politika na strednej škole, filozofia a fenomenológia na univerzite. V práci zas porozumenie dátam v marketingu a prevádzke. A neskôr financie. Teraz, keď sa nad tým zamýšľam, je to možno práve táto nekonečná snaha porozumieť svetu, čo mi dáva zmysel.

Nie je to však len o vedomostiach. Kľúčové sú pre mňa aj vzťahy. Mám rád dlhodobé, silné priateľstvá. Hlboké rozhovory, v ktorých sa riešia témy, ktoré idú pod povrch. Často sa stáva, že práve ľudia, s ktorými vediem takéto diskusie, sa stávajú mojimi najbližšími.

A potom je tu ešte niečo – dobrodružstvo. Nie som síce ten typ, čo skáče z lietadla, ale aj tak cítim potrebu objavovať neprešľapané cesty. Niekedy sú to nové témy, inokedy projekty, ktoré si vyžadujú roky práce. Často sú to intelektuálne dobrodružstvá – hľadanie odpovedí tam, kde som ich ešte nenašiel.

Inšpirujú ma výnimočné príbehy, výnimoční ľudia, výnimočné momenty. Rád som súčasťou niečoho výnimočného a sám si dávam výnimočné ciele, ktoré ma poháňajú vpred.

Skúsenosť s úzkosťou

Nebolo to tak vždy. Mal som fázu života, keď som bol ďaleko od tohto myslenia. Počas štúdia filozofie som narazil na otázky, ktoré ma priviedli aj k niečomu úplne inému – k prázdnote. Zrazu som nevedel, čo vlastne dáva môjmu životu zmysel.

Je to skutočne náročné vysvetliť, ale niektoré knihy od Kierkegaarda, Nietzscheho a ďalších sú naozaj čítanie na vlastné riziko. Človek sa ľahko ponorí do hĺbky, z ktorej nie je jednoduché sa vynoriť. A úprimne, keby som bol iná povaha, možno by som sa ani nevrátil. Ja som si však uvedomil, že na tomto svete mám obmedzený čas. Uvidel som pred sebou svoje vlastné možnosti, kým môžem byť.

Ako to dopadlo? Dnes navonok robím veci podobne ako v minulosti. Avšak to, čo je za tým, je odlišné.

A nie je to práve to, čo by ma mohlo priviesť k odpovedi na tú veľkú otázku o zmysle života?

Čo pre mňa znamená zmysel života

Ak som sa totiž z tejto skúsenosti niečo naučil, tak to, že môj život nepoháňa niečo preddefinované a nemenné. Je skôr na mne, aby som ho vedome budoval na základe toho, že vidím možnosti, ktoré mám, a niečo si zvolím.

Pre mňa je to snaha porozumieť životu a svetu. Budovať silné vzťahy. Ísť dobrodružnou cestou za výnimočnými cieľmi. A hlavne – vedieť, prečo ráno vstávam z postele (Obrazne povedané, väčšinu príspevkov na mojom blogu, aj tento, som napísal poležiačky.).

A dnes na to odpoveď mám.

Keď ju mať nebudem, rozšírim si obzory, aby som videl svoje možnosti. Nečakám, že niečo príde zvonku.

A som vďačný za každý jeden moment prázdnoty, práve preto, že mi ukazuje, kým môžem byť.

O mojej úzkosti a návrate do sveta

Pri tejto téme musím naozaj dlho premýšľať. Sú veci, o ktorých sa píše ťažko, pretože tá skúsenosť jednoducho nie je prenositeľná.