Článok
Do čoho dnes investujem? Odpovedi musí predchádzať iná otázka.
Apríl 2025
Dostávam otázky, čo tento rok robím so svojimi financiami. Moja odpoveď znie: nerobím takmer nič. V decembri a januári som, tak ako som o tom písal aj na tomto blogu, postupne zvýšil podiel hotovosti vo svojom majetku. A dnes mi je vlastne jedno, či graf ide krátkodobo hore alebo dole.
Vôbec sa toho aktuálneho diania nezúčastňujem, pretože nemám zodpovedané niektoré otázky, ktoré sú pre mňa absolútne zásadné. Pre človeka, ktorý to s investovaním myslí dlhodobo, je zásadná otázka napríklad: Ako bude vyzerať svet v roku 2040?
Môžem do toho dať celú svoju mozgovú kapacitu, prepájať všetky odbory, ktoré som kedy študoval (a že ich bolo dosť), a aj tak nemám odpoveď. Ani sa mi nechce písať v rovine vysokej alebo nízkej pravdepodobnosti. Vážení, ja naozaj netuším. Môžem akurát písať v rovine dojmu, ktorý mám z nejakého smerovania. A aj tomuto dojmu musím dať nejaké mantinely.
Napríklad: javí sa mi to tak, že ak deti budú v najbližších 15 rokoch prichádzať na svet podobne ako doteraz, tak Európa ešte viac zostarne. Je dosť možné, že viac ako tretina obyvateľstva bude mať nad 60 rokov. Európa bude mať najstaršiu populáciu z najväčších svetových ekonomík.
Naopak, India bude mať najmladšiu populáciu a jej počet obyvateľov bude dramaticky väčší ako dnes. No teraz prichádza zaujímavá otázka: Je pre Indiu jej budúca veľká populácia výhodou?
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Disclaimer
Tento článok slúži výhradne na informačné a vzdelávacie účely. Nepredstavuje investičné poradenstvo, odporúčanie na kúpu alebo predaj cenných papierov, ani záruku budúceho vývoja trhov. Vyjadruje osobné názory autora, ktorý môže byť zároveň investorom. Investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikom a každý čitateľ by mal svoje rozhodnutia zakladať na vlastnom uvážení a prípadne po konzultácii s licencovaným odborníkom.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“