Článok
Neistá budúcnosť, nezodpovedané otázky
Píše sa 25. február roku 2025, je 3:47 v noci stredoeurópskeho času a ja ležím v tme, v dome neďaleko Nízkych Tatier na Slovensku. Je ticho. Len tikajúce hodiny upozorňujú, že čas beží.
Svet budúcnosti: Bezprecedentné nerovnosti, chaos, neistota a ďalej nevidím
Čím viac premýšľam o budúcnosti, tým viac si uvedomujem, koľko zásadných otázok nemá odpoveď. Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že naša predstavivosť jednoducho nestačí na to, čo nás čaká o päť alebo desať rokov. Svet ovládaný umelou inteligenciou, automatizáciou, robotizáciou... a pravdepodobne aj niečím, čo si dnes ešte ani nevieme predstaviť. Technologický a spoločenský vývoj nás zrejme zavedie do stavu, pre ktorý dnes ešte nemáme slová.
Sú však veci, ktoré sa mi zdajú pravdepodobné. Napríklad, že budeme čeliť bezprecedentne veľkým nerovnostiam v prístupe k moci, peniazom, informáciám a všetkému ostatnému, čo rozhoduje o tom, ako žijeme. Vidím malú skupinu tých, ktorí budú vlastniť a ovládať technológie, a obrovskú masu ľudí, ktorí budú len konzumentmi obsahu, produktov a ilúzií zmysluplného života.
A ako to bude vyzerať? Predstavujem si dni zredukované na spotrebu obsahu odporúčaného AI. Algoritmy budú rozhodovať o tom, čo by nás malo zaujímať, čo by sme mali sledovať, čomu veriť. Vznikne hlboká priepasť medzi tými, ktorí rozumejú fungovaniu systému, a tými, ktorí len sledujú jeho pokyny alebo budú mať o jeho fungovaní rôznorodé predstavy.
Veľkou otázkou je, ako bude vyzerať detstvo a vzdelávanie. To, ako bude svet vyzerať o rok či dva, si ešte vieme predstaviť. Ale čo potom? Ako deťom vysvetlíme fungovanie sveta, keď si jeho fungovaním nebudeme istí ani my sami?
A čo naša bezpečnosť a sloboda? Čo ak fyzická kontrola alebo dokonca likvidácia spôsobená robotom prestane byť len témou sci-fi? Nechcem na to myslieť. Ale viem, že ignorovanie tejto otázky nás pred nebezpečenstvom a neslobodou neochráni.
Akokoľvek sa na budúcnosť pozerám, vidím len veľmi málo odpovedí a až príliš veľa otázok a problémov. Pýtajme sa tie správne otázky, kým ešte máme možnosť hľadať odpovede a riešenia.
Zánik strednej triedy a rozpad spoločenskej zmluvy
Obávam sa, že nerovnosti, ktoré so sebou prinesie rozvoj umelej inteligencie, povedú, ak sa to nepokúsime nejako zvrátiť, až k zániku strednej triedy. A práve kúpna sila strednej triedy je motorom nášho kapitalizmu. Je to ona, ktorá umožňuje ekonomike rásť, a zároveň je to jej vzdelanosť a spoločenská angažovanosť, ktoré ochraňujú našu demokraciu.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
Čím viac nad tým premýšľam, tým viac si uvedomujem, o akú zásadnú tému ide.
Technológie môžu urobiť terorizmus anonymným a dostať ho do úplne iných rozmerov.
Čo ak to, čo dnes považujeme za technologický pokrok, je len predohrou veľkého chaosu?
Ďalšie články
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“