Narodený roku 1995. Absolvent Univerzity Karlovej. Vedúci výkonnostného oddelenia v Mixit. 10+ rokov v marketingu postavenom na dátach.
Správa predplatného Výber predplatného
Zdravím, som Richard. Na tomto blogu zdieľam myšlienky, osobné príbehy — a aj to, na čom práve pracujem. Dúfam, že vám tento článok prinesie hodnotu.
Autor: Richard Golian
Slovenská ekonomika v roku 2025 rástla najpomalšie spomedzi krajín V4. Ako sme sa dostali z pozície Tatranského tigra — jednej z najrýchlejšie rastúcich ekonomík EÚ — na kraj rebríčka? A čo by mohlo situáciu zmeniť?
Keď som v roku 2016 prišiel na univerzitu do Prahy, posledné dostupné dáta o výkonnosti ekonomiky — napríklad HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily — ukazovali celkom jasný trend. Slovensko sa približovalo k Česku a vyzeralo to, že ak si udrží tempo, môže ho dokonca predbehnúť.
Nebolo to len o dátach. Spolužiaci z Česka, tí z ekonomických odborov, mi to sami od seba spomínali na rôznych študentských akciách. Hovorili, že nám závidia — hlavne ekonomické reformy z prelomu milénia a tempo, akým sme rástli.
Bol to dobrý pocit.
Mal som v hlave, z dnešného pohľadu, celkom odvážny obraz: ešte pár rokov a Slovensko predbehne „staršieho brata" ekonomicky aj platovo. Jasné, mali sme svoje problémy. Ale zároveň bolo vidieť, že sa v niečom posúvame dopredu.
To sa ale veľmi rýchlo skončilo.
Čo sa stalo a ako to zvrátiť?
Slovensko si prešlo obdobím, v ktorom sa označovalo ako „Tatranský tiger".
V rokoch 2004–2007 sme patrili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ, s rastom okolo 6 % ročne. V roku 2007 dosiahol medziročný rast v štvrtom kvartáli 14,3 % — najvyšší rast HDP spomedzi všetkých členov OECD a EÚ v tom roku.
Zároveň sme sa výrazne priblížili k Česku. Z úrovne 62 % českého HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 1993 sme sa dostali na 91 % okolo rokov 2010–2013. V tom období sme boli historicky najbližšie.
Tomuto predchádzali konkrétne kroky. Dve vlády Mikuláša Džurindu v rokoch 1998–2006 spustili rozsiahle reformy: privatizácia, otvorenie ekonomiky zahraničnému kapitálu, vstup do EÚ v roku 2004. Kľúčovým krokom bola daňová reforma z roku 2004 — jednotná sadzba 19 % pre príjmy fyzických osôb, firmy aj spotrebu. Slovensko bolo prvou krajinou OECD s takýmto systémom. K tomu žiadna daň z dividend a voľnejší Zákonník práce.
Kumulatívny objem priamych zahraničných investícií vzrástol z 2,1 miliardy dolárov na začiatku roka 1999 na 18,45 miliardy dolárov ku koncu roka 2006 — takmer deväťnásobok za sedem rokov. Ku koncu roka 2006 boli priame zahraničné investície na obyvateľa najvyššie v regióne — vyššie ako v Česku, Maďarsku aj Poľsku.
Slovensko sa stalo atraktívne pre kapitál.
Dnes už pre investorov atraktívni nie sme.
Do Slovenska neprichádzajú nové firmy v takom rozsahu ako predtým a odchádzajú z neho aj tie naše. Príkladom je GymBeam — firma s košickými koreňmi, ktorá po investícii 110 miliónov eur presunula materskú spoločnosť do Rakúska.
Zakladateľ Dalibor Cicman to pomenoval jasne: Rakúsko ponúka stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie.
Najnovší rebríček predvídateľnosti podnikateľského prostredia od World Intellectual Property Organization zaradil Slovensko na 115. miesto zo 139 krajín. V rámci V4 sme najhorší. V rámci EÚ sme na chvoste.
GymBeam nie je výnimka.
V roku 2025 zaniklo na Slovensku 7 708 firiem — najviac za šesť rokov. Ekonomický úpadok Slovenska nie je len štatistika. Je to každodenná realita firiem, ktoré odchádzajú alebo zanikajú.
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižniceZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
294