Článok
Slovensko 2026: Úpadok ekonomiky a nevyužitý potenciál turizmu
Slovenská ekonomika v roku 2025 rástla najpomalšie spomedzi krajín V4. Ako sme sa dostali z pozície Tatranského tigra — jednej z najrýchlejšie rastúcich ekonomík EÚ — na kraj rebríčka? A čo by mohlo situáciu zmeniť?
Keď som v roku 2016 prišiel na univerzitu do Prahy, posledné dostupné dáta o výkonnosti ekonomiky — napríklad HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily — ukazovali celkom jasný trend. Slovensko sa približovalo k Česku a vyzeralo to, že ak si udrží tempo, môže ho dokonca predbehnúť.
Nebolo to len o dátach. Spolužiaci z Česka, tí z ekonomických odborov, mi to sami od seba spomínali na rôznych študentských akciách. Hovorili, že nám závidia — hlavne ekonomické reformy z prelomu milénia a tempo, akým sme rástli.
Bol to dobrý pocit.
Mal som v hlave, z dnešného pohľadu, celkom odvážny obraz: ešte pár rokov a Slovensko predbehne „staršieho brata" ekonomicky aj platovo. Jasné, mali sme svoje problémy. Ale zároveň bolo vidieť, že sa v niečom posúvame dopredu.
To sa ale veľmi rýchlo skončilo.
Čo sa stalo a ako to zvrátiť?
Tatranský tiger 2000–2008: Ako Slovensko zažilo najrýchlejší rast v EÚ
Slovensko si prešlo obdobím, v ktorom sa označovalo ako „Tatranský tiger".
V rokoch 2004–2007 sme patrili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ, s rastom okolo 6 % ročne. V roku 2007 dosiahol medziročný rast v štvrtom kvartáli 14,3 % — najvyšší rast HDP spomedzi všetkých členov OECD a EÚ v tom roku.
Zároveň sme sa výrazne priblížili k Česku. Z úrovne 62 % českého HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 1993 sme sa dostali na 91 % okolo rokov 2010–2013. V tom období sme boli historicky najbližšie.
Tomuto predchádzali konkrétne kroky. Dve vlády Mikuláša Džurindu v rokoch 1998–2006 spustili rozsiahle reformy: privatizácia, otvorenie ekonomiky zahraničnému kapitálu, vstup do EÚ v roku 2004. Kľúčovým krokom bola daňová reforma z roku 2004 — jednotná sadzba 19 % pre príjmy fyzických osôb, firmy aj spotrebu. Slovensko bolo prvou krajinou OECD s takýmto systémom. K tomu žiadna daň z dividend a voľnejší Zákonník práce.
Kumulatívny objem priamych zahraničných investícií vzrástol z 2,1 miliardy dolárov na začiatku roka 1999 na 18,45 miliardy dolárov ku koncu roka 2006 — takmer deväťnásobok za sedem rokov. Ku koncu roka 2006 boli priame zahraničné investície na obyvateľa najvyššie v regióne — vyššie ako v Česku, Maďarsku aj Poľsku.
Slovensko sa stalo atraktívne pre kapitál.
Slovenská ekonomika v roku 2026: Ekonomický úpadok
Dnes už pre investorov atraktívni nie sme.
Do Slovenska neprichádzajú nové firmy v takom rozsahu ako predtým a odchádzajú z neho aj tie naše. Príkladom je GymBeam — firma s košickými koreňmi, ktorá po investícii 110 miliónov eur presunula materskú spoločnosť do Rakúska.
Zakladateľ Dalibor Cicman to pomenoval jasne: Rakúsko ponúka stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie.
Najnovší rebríček predvídateľnosti podnikateľského prostredia od World Intellectual Property Organization zaradil Slovensko na 115. miesto zo 139 krajín. V rámci V4 sme najhorší. V rámci EÚ sme na chvoste.
GymBeam nie je výnimka.
V roku 2025 zaniklo na Slovensku 7 708 firiem — najviac za šesť rokov. Ekonomický úpadok Slovenska nie je len štatistika. Je to každodenná realita firiem, ktoré odchádzajú alebo zanikajú.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
To, čo nás kedysi posilňovalo, nás dnes oslabuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“