Článok
Slovensko 2026: Úpadok ekonomiky a nevyužitý potenciál turizmu
Slovenská ekonomika v roku 2025 rástla najpomalšie spomedzi krajín V4. Ako sme sa dostali z pozície Tatranského tigra, jednej z najrýchlejšie rastúcich ekonomík EÚ, na kraj rebríčka? A čo by mohlo situáciu zmeniť?
Keď som v roku 2016 prišiel na univerzitu do Prahy, posledné dostupné dáta o výkonnosti ekonomiky, napríklad HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, ukazovali celkom jasný trend. Slovensko sa približovalo k Česku a vyzeralo to, že ak si udrží tempo, môže ho dokonca predbehnúť.
Nebolo to len o dátach. Spolužiaci z Česka, tí z ekonomických odborov, mi to sami od seba spomínali na rôznych študentských akciách. Hovorili, že nám závidia, hlavne ekonomické reformy z prelomu milénia a tempo, akým sme rástli.
Bol to dobrý pocit.
Mal som v hlave, z dnešného pohľadu, celkom odvážny obraz: ešte pár rokov a Slovensko predbehne „staršieho brata" ekonomicky aj platovo. Jasné, mali sme svoje problémy. Ale zároveň bolo vidieť, že sa v niečom posúvame dopredu.
To sa ale veľmi rýchlo skončilo.
Čo sa stalo a ako to zvrátiť?
Tatranský tiger 2000–2008: Ako Slovensko zažilo najrýchlejší rast v EÚ
Slovensko si prešlo obdobím, v ktorom sa označovalo ako „Tatranský tiger".
V rokoch 2004–2007 sme patrili medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky v EÚ, s rastom okolo 6 % ročne. V roku 2007 dosiahol medziročný rast v štvrtom kvartáli 14,3 %, najvyšší rast HDP spomedzi všetkých členov OECD a EÚ v tom roku.
Zároveň sme sa výrazne priblížili k Česku. Z úrovne 62 % českého HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily v roku 1993 sme sa dostali na 91 % okolo rokov 2010–2013. V tom období sme boli historicky najbližšie.
Tomuto predchádzali konkrétne kroky. Dve vlády Mikuláša Džurindu v rokoch 1998–2006 spustili rozsiahle reformy: privatizácia, otvorenie ekonomiky zahraničnému kapitálu, vstup do EÚ v roku 2004. Kľúčovým krokom bola daňová reforma z roku 2004: jednotná sadzba 19 % pre príjmy fyzických osôb, firmy aj spotrebu. Slovensko bolo prvou krajinou OECD s takýmto systémom. K tomu žiadna daň z dividend a voľnejší Zákonník práce.
Kumulatívny objem priamych zahraničných investícií vzrástol z 2,1 miliardy dolárov na začiatku roka 1999 na 18,45 miliardy dolárov ku koncu roka 2006, takmer deväťnásobok za sedem rokov. Ku koncu roka 2006 boli priame zahraničné investície na obyvateľa najvyššie v regióne, vyššie ako v Česku, Maďarsku aj Poľsku.
Slovensko sa stalo atraktívne pre kapitál.
Slovenská ekonomika v roku 2026: Ekonomický úpadok
Dnes už pre investorov atraktívni nie sme.
Do Slovenska neprichádzajú nové firmy v takom rozsahu ako predtým a odchádzajú z neho aj tie naše. Príkladom je GymBeam, firma s košickými koreňmi, ktorá po investícii 110 miliónov eur presunula materskú spoločnosť do Rakúska.
Zakladateľ Dalibor Cicman to pomenoval jasne: Rakúsko ponúka stabilnejšie a predvídateľnejšie podnikateľské prostredie.
Najnovší rebríček predvídateľnosti podnikateľského prostredia od World Intellectual Property Organization zaradil Slovensko na 115. miesto zo 139 krajín. V rámci V4 sme najhorší. V rámci EÚ sme na chvoste.
GymBeam nie je výnimka.
V roku 2025 zaniklo na Slovensku 7 708 firiem, najviac za šesť rokov. Ekonomický úpadok Slovenska nie je len štatistika. Je to každodenná realita firiem, ktoré odchádzajú alebo zanikajú.
Pokračovať v čítaní zadarmo
Zadajte e-mail a čítajte ďalej zadarmo. Prihláste sa tým aj na odber mesačného newslettera. Žiadny spam, kedykoľvek sa odhlásite.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“