Ako nebyť závislý od sociálnych sietí a čo je IndieWeb

Keď dnes čítam o tom, ako Meta testuje nový spôsob spoplatnenia organických príspevkov, ktoré linkujú mimo jej platformu, pripomína mi to, aké správne bolo moje rozhodnutie byť čoraz nezávislejší od veľkých platforiem a sociálnych sietí.

Neznamená to, že som ich úplne opustil, znamená to, že to, či budem alebo nebudem v kontakte s mojimi čitateľmi, od nich závisí čím ďalej tým menej, a dnes už takmer vôbec.

Mám rád slobodu, mám rád svoje veci pod kontrolou, a preto som pred 10 rokmi založil tento blog.

V posledných rokoch som na svojom webe začal pridávať ďalšie možnosti, ako byť so mnou v kontakte: Newsletter, ktorý posielam každú prvú nedeľu v mesiaci. RSS feed, ktorý si každý môj čitateľ môže pridať do svojej RSS čítačky a neujde mu žiadny nový článok.

To všetko sú pomerne jednoduché veci na pochopenie a používa ich veľmi veľa blogov.

Ale potom som zistil, že tvorca obsahu môže ísť ešte hlbšie. A že je potrebné vynaložiť nejakú energiu, aby človek plne pochopil, o čom tá hlbšia vrstva je a ktoré jej možnosti práve jemu dávajú zmysel.

V skratke, existuje komunita tvorcov, ktorá vytvára a zveľaďuje nástroje a štandardy, vďaka ktorým sa osobné weby môžu rozprávať priamo medzi sebou, bez platformy medzi nimi. Jeden tvorca na svojom webe niečo publikuje, označí tam iného tvorcu, a tomu inému tvorcovi to príde do mailu, a ak má na svojom webe povolené, tak môže tie komentáre iných tvorcov automaticky zobrazovať u seba.

Keď to poviem inak, mimo veľkých platforiem existuje na internete pre drvivú väčšinu ľudí neviditeľná, ale skutočná sociálna sieť, ktorá prepája nezávislé weby a tvorcov obsahu. Existuje tu skutočný nezávislý web, nazývaný aj IndieWeb.

Má to jeden problém: pre väčšinu ľudí je dnes táto vrstva internetu skrytá, zložitá na pochopenie, príliš technická.

A ja s nimi súhlasím, mám technický background, ale pochopiť zmysel všetkých možností, ktoré IndieWeb ponúka, nebolo pre mňa vôbec jednoduché.

Pre niekoho netechnického to musí pôsobiť násobne zložitejšie. Mne by na začiatku pomohlo, keby mi niekto celú tú myšlienku vysvetlil ľudskou rečou.

Čo je IndieWeb? Ľudskou rečou

Vaša doména je vaša identita. Nie ste jeden riadok v databáze na nejakej platforme, ktorá predáva iným firmám vašu pozornosť. Máte vlastnú adresu na internete a účty, ktoré máte inde, na ňu odkazujú. Keď cudzia platforma zanikne, vaša adresa vám zostane.

Publikujete najprv u seba. Čokoľvek, čo publikujete mimo vlastnej adresy, je kópia. Originál je na vašom webe.

Weby vedia komunikovať priamo medzi sebou. Keď jeden web spomenie iný, môže mu poslať upozornenie a prijímajúci web ho môže zobraziť. Je to systém komunikácie, ktorý nepotrebuje sprostredkovateľa.

Ako IndieWeb štandardy a nástroje používam ja na svojom blogu

Pri každom bode, ktorý spomínam vyššie, ukážem, čo konkrétne používam na webe ja.

Doména ako identita

rel="me"

Dôkaz naprieč internetom, že ste to skutočne vy. Funguje to tak, že môj web odkazuje na nejaký môj profil na internete a ten profil odkazuje späť na môj web. Takúto dvojicu odkazov vie urobiť jedine ten, kto má prístup na obe miesta. Preto je to dôkaz. Aby stroje vedeli tie odkazy odlíšiť od bežných, majú označenie rel="me", čo znamená: toto nie je odkaz na cudziu stránku, toto som zase ja. Takto mám prepojený Mastodon, GitHub a svoju e-mailovú adresu. Na Bluesky je to vyriešené inak a ešte priamejšie: nevolám sa tam @richard.bsky.social, ale rovno richardgolian.com, a to, že tá doména patrí mne, dokazuje súbor na nej umiestnený.

IndieAuth

Takmer každý pozná tlačidlo „prihlásiť sa cez Google". Pohodlné, ale znamená to, že kľúč od vašej identity drží Google.

Ja mám na webe vlastný prihlasovací server, ktorý sa volá IndieAuth. Namiesto účtu zadám richardgolian.com a služba si overí, že som to skutočne ja. Nevzniká pritom žiadne ďalšie heslo, ktoré by mi mohol niekto ukradnúť.