Článok
S AI je možné všetko
Pred pár týždňami som si na mojom notebooku nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery a vyhodnocuje, čo sa v ňom odohráva. Zapol som webkameru v tme. V skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti.
Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorilo niečo iné. Dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt. Zadarmo. Beží celý na mojom stroji a nikam neposiela dáta. A tá kvalita. Toto nie je nástroj zamknutý v laboratóriu s rozpočtom. Je dostupný komukoľvek, hneď, v tejto kvalite.
Každý si dnes môže urobiť inteligentný kamerový systém a automaticky na živom obraze analyzovať, čo potrebuje. Môže si to sám pomocou AI naprogramovať, dotrénovať.
To je tá myšlienka. Nie že AI dokáže výnimočné veci. To vieme. Ale že tá schopnosť je v rukách kohokoľvek. Zadarmo, lokálne, na jeden prompt.
Že schopnosť dodávať AI nielen oči, uši, ale aj ruky, nohy, krídla, má ktokoľvek. Inak povedané, že ktokoľvek, kto skutočne chce, vie dostať do svojho súčasného hardvéru schopnosti, ako je toto inteligentné AI videnie, učiť nejaký stroj sa autonómne pohybovať, vyhodnocovať svoje okolie. Výsledkom môže byť trebárs dron, ktorý na poli robí postreky proti škodcom, alebo bezpečnostný systém svojho vlastného domu.
Stále viac a viac si uvedomujem, že už dnes je možné všetko. A ak v niečom neviem ako, znamená to len, že nevidím dostatočne ďaleko na to, aby som to uvidel.
Text bola len prvá vrstva
Kto si myslí, že AI sa týka len generovania textu či obrázkov, ten by sa mal konečne zobudiť. Všetko, čo je digitálne alebo sa dá zdigitalizovať, je automatizovateľné a bude automatizované. Či dnes, zajtra, o rok alebo o dva. Je rozhodnuté.
Bariéra pre automatizáciu nie je o tom, či sa tá činnosť robí na počítači. Je o tom, či tá vec, ktorá činnosť vykonáva, má v sebe počítač. Ak áno, AI to bude vedieť ovládať.
Keď dnes niekto napojí AI na analytický nástroj, príde mu to ako vrchol. Nie je. Je to najspodnejšia vrstva. Je to softvér, softvér je text.
Nad ním agent, ktorý nečaká na pokyn ku každému kroku, dostane cieľ a sám volí kroky. A nad ním stroj. Kamera, dron, robotická ruka. Fyzický hardvér bežiaci na jednotkách a nulách je len ďalšia vrstva toho istého.
Nebudem klamať, že každá vrstva je rovnako ľahká. Nie je. Čím ďalej od textu, tým je to ťažšie: hardvér, bezpečnosť, regulácia, fyzické riziko. Ale zároveň je to zo dňa na deň dostupnejšie a dostupnejšie. To, čo pred dvomi rokmi vyžadovalo tím a rozpočet, som ja spravil za 5 minút na jeden prompt na notebooku.
Ak sa rozhodnete zautomatizovať nejaký proces, je jedno, či je to automatizácia newslettera alebo pestovania uhoriek, môžete. Stačí si vybrať proces, povedať o ňom správnemu AI nástroju a on vás navedie.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim zisteniam, osobným príbehom a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročne Fable 5 vs Opus: Lacnejší model vyhral. Prečo? Ako analyzovať návštevnosť webu v… Závislí od umelej inteligencie: sme… Ktorú prácu AI nenahradí? Zatiaľ… Teória mŕtveho internetu sa stáva realitou. Vrátime sa do… Priepasť medzi profesionálmi nebola nikdy taká veľká, aká je…Získajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Dá sa umelá inteligencia používať zadarmo?
Ako spustiť AI lokálne na notebooku?
Je lokálna AI súkromná?
Čo dokáže umelá inteligencia okrem textu?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“