Článok
Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce, aby som sa venoval filozofii
Bol štvrtok 31. 3. 2022, keď som odovzdal posledné časti mojej agendy kolegom, zaklapol som počítač a šiel do knižnice. Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce a ponoril som sa do filozofie. A som za to nesmierne vďačný. Dnes som, tak ako väčšina ľudí, v jednom kolotoči, a je pre mňa ťažké sa zastaviť a zamyslieť sa nad zásadnými otázkami môjho vlastného života. O to viac si dnes vážim šancu, ktorú mi život dal v roku 2022.
Táto šanca bola dôsledkom môjho rozhodnutia z minulosti, rozhodnutia študovať filozofiu na univerzite.
Rozhodnutie študovať filozofiu bolo to najlepšie, aké som urobil
Myslím si, že rozhodnutie študovať filozofiu bolo to najlepšie, ktoré som mohol urobiť. Dnes si to uvedomujem ešte viac, než som si to uvedomoval, keď som to rozhodnutie robil.
Tento krok nebolo jednoduché vysvetliť rodine, písal som o tom na tomto blogu.
To, že je to pre väčšinu ľudí ťažko pochopiteľné, ma asi viedlo aj k napísaniu tohto článku.
Dnes nie je na nič čas
Ľudia v produktívnom veku sa stále za niečím ženú. Nezastavia sa, aby sa mohli nad svojím životom a nad svetom zamyslieť. Sú v jednom kolotoči, tak ako teraz ja.
Čas, ktorý dávame sami sebe a tým najzásadnejším otázkam, je luxus, ktorý si možno doprajeme na dôchodku, ale málokedy v produktívnom veku.
Luxus, ktorý som si dal v najproduktívnejšom veku
V 26 rokoch som na niekoľko mesiacov odišiel z práce.
Venoval som sa filozofii od rána do večera. Bolo to spojené s prípravou na štátnice a obhajobu diplomovej práce.
Bola jar, často som sedel v parku, v Riegrových sadoch, alebo na Streleckom ostrove. A čítal som, a pozeral sa na ľudí okolo, potom znovu čítal. Pýtal sa sám seba veci, ktoré som sa bežne nepýtal. Bol to veľmi kvalitne strávený čas. To, že to bolo spojené so získaním formálneho vzdelania, bol bonus. Aj keď, ako som spomínal, to formálne vzdelanie ma v istom zmysle donútilo z pracovného kolotoča vystúpiť. Keďže ja sa potrebujem na veci skutočne sústrediť, a nie prechádzať z témy na tému, od počítača ku knihe a naspäť, to u mňa nefunguje.
Ale samotný čas, ktorý som strávil s knihou a sám so sebou, bolo niečo viac než učenie sa na štátnice. Niečo omnoho dôležitejšie pre môj život. Mal som možnosť zastaviť sa.
Predčasný dôchodok, ktorý dnes volajú micro-retirement
Kolegovia na to obdobie dodnes spomínajú ako na čas, keď bol Richard na predčasnom dôchodku.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim zisteniam, osobným príbehom a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročne Ako som sa do nej zamiloval, na prvý pohľad Ako nebyť závislý od sociálnych sietí? Môže ich tvorca… Ako začať s AI vo firme: automatizácia práce a… Fable 5 vs Opus: Lacnejší model vyhral. Prečo? S AI je možné všetko Ako analyzovať návštevnosť webu v…
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
Som vďačný za každý jeden moment prázdnoty, práve preto, že mi ukazuje možnosti, to, kým môžem byť.
V neustále sa meniacom svete, kde odbory vznikajú a zanikajú, vynikla ako niečo, čo pretrvalo celé veky.
Dnes, keď si musím vybrať tých, s ktorými budem konať, vyberám si odhodlaných.
Ďalšie články
Bol september 2023. Môj život, moja práca, všetko bolo úplne iné ako teraz. Bolo to jednoduchšie. Nevlastnil som takmer nič. Potreboval som natočiť jednu reklamu, išiel som v rámci firmy na poschodie, kde bol produkt, ktorý som do tej reklamy potreboval, a tam som si ju všimol prvýkrát. Ona sa mi smeje, keď to tak opisujem, ale mne vtedy vesmír povedal, to je ona.
Ako a prečo postupne opúšťam sociálne siete a veľké platformy. Keď dnes čítam o tom, ako Meta testuje nový spôsob spoplatnenia organického príspevku, ktorý obsahuje linky mimo jej platformu, pripomína mi to, aké správne bolo moje rozhodnutie byť čoraz nezávislejší od veľkých platforiem a sociálnych sietí. Neznamená to, že som ich úplne opustil, znamená to, že to, či budem alebo nebudem v kontakte s mojimi čitateľmi, od nich závisí čím ďalej tým menej, a dnes už takmer vôbec.
Jeden z mojich rodinných príslušníkov opisoval firmu, ktorá má dáta v niekoľkých rôznych nástrojoch a jej zamestnanci ich ešte dnes spájajú ručne, v tabuľkách. To je bežný stav firiem. Keď takým ľuďom niekto povie, nerobte to ručne, použite AI, nebudú mu rozumieť. Väčšina firiem nemá ani základné konektory medzi nástrojmi, ktoré používa. Takéto firmy potrebujú pomoc s firemnou AI transformáciou.
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“