Umelá inteligencia vs ľudská inteligencia

Keď sa povie „umelá inteligencia", mnohí si predstavia niečo tajomné. Niečo, čo premýšľa. Niečo, čo rozumie.

Nerozumie.

S AI pracujem každý deň: budujem s ňou automatizácie, kódujem s ňou, píšem s ňou. A čím viac ju používam, tým jasnejšia je pravda: umelá inteligencia je aplikovaná matematika. Spracúva dáta a počíta pravdepodobnosti.

Ako AI funguje: príklad rozpoznávania obrázkov

Zoberme si jednoduchý príklad. Dáte AI veľký súbor fotiek kameňov. Analyzuje pixelové dáta (farby, hrany, textúry) a počíta štatistické vzorce. Keď jej ukážete nový obrázok, nerozpozná kameň. Vypočíta pravdepodobnosť, že tento nový obrázok zodpovedá vzorcom, ktoré videla predtým.

To isté platí pre text. Keď sa AI niečo opýtate, nerozumie vašej otázke. Spracuje štatistické vzťahy medzi slovami (ktoré slová majú tendenciu nasledovať po ktorých) a vygeneruje najpravdepodobnejšie pokračovanie.

Nepremýšľa. Počíta.

Aplikuje matematiku. Ak to zjednodušíme: stále je to len kalkulačka.

Kalkulačka, ktorá píše eseje, generuje kód a vedie rozhovory, ale stále kalkulačka. Prechod od jednoduchej aritmetiky k niečomu, čo vyzerá ako premýšľanie, nie je skokom kvalitatívnym. Je to skok v škále. Viac dát, viac parametrov, viac výpočtov. Matematika sa stala sofistikovanejšou, ale matematikou zostáva.

Umelá inteligencia vs ľudská inteligencia: zásadný rozdiel

AI nespoznáva svet tak ako človek. Nerozumie mu cez praktickú skúsenosť. Počíta pravdepodobnosť, že niečo je to alebo ono.

Ale ako rozumie človek tomu, čo je kameň?

Predovšetkým tým, že ho používa v dobe kamennej na lov a obranu, na spracovanie mäsa, výrobu nástrojov a tak ďalej. Človek rozumie kameňu ako niečomu užitočnému na niečo iné, ako nástroju. Používa ho ešte predtým, než ho explicitne pomenuje.

Nemecký filozof Martin Heidegger tento fenomén opísal už v roku 1927. Nazval ho Zuhandenheit: prí-ruč-nosť. Veciam nerozumieme tak, že by sme ich vlastnosti študovali z diaľky, ale tým, že ich používame v kontexte svojich životov. Kameň nie je „objekt s vlastnosťami X, Y, Z." Je to niečo, čím lovíš. Niečo, čím sa brániš. Niečo, čím staviaš.

Vidno to na všetkom, čo používame, nielen na kameňoch. Nôž, kľučka, volant. Týmto veciam rozumieme cez prax, nie cez opis. Dieťa sa nenaučí, čo je lyžica, čítaním Wikipédie. Naučí sa to tak, že ju používa, zlyháva, skúša znova.

AI nemá život, v ktorom by veci používala. Má dáta o tom, ako ich používali iní ľudia.

To je ten rozdiel.

Človek sa snaží prežiť a žiť spôsobom, ktorý sa mu zdá dobrý, a na tej ceste spoznáva svet. Nikdy nepristupujete k problému s prázdnou hlavou. Vždy si nesiete všetko, čo ste prežili. Vaše skúsenosti, vaše intuície, vaše minulé zlyhania. Umelá inteligencia má tréningové dáta. To nie je to isté.

Rozumie AI tomu, čo generuje?

AI generuje texty, kód, analýzy. Ale rozumie niečomu z toho?

Nie.

Porozumenie v prípade AI možno len imitovať. Imitovať veľmi dobre, tak dobre, že 99 % ľudí nevidí rozdiel. Ale stále to nie je porozumenie.

Spýtal som sa Clauda (AI, ktorú používam každý deň), či mi vie povedať, aká je jeho miera istoty pri faktickej odpovedi. Odpoveď bola jednoznačná: „Nie som systém, ktorý počíta explicitné pravdepodobnosti nad faktami. Pravdepodobnosť je nad jazykom, nie nad faktami."

Tá jedna veta obsahuje celý rozdiel. AI si neoveruje, čo hovorí. Predpovedá, čo znie správne. Keď vám dá perfektnú odpoveď o syntaxe SQL, nie je to preto, že rozumie SQL, je to preto, že SQL je rozsiahlo zdokumentované a štatistické vzorce sú jasné. Dajte jej problém, ktorý si vyžaduje skutočné kontextové uvažovanie, taký, kde viaceré informácie interagujú spôsobom, ktorý nie je dobre zdokumentovaný po celom internete, a rozpadne sa.

Videl som to na vlastnej koži. Analytické úlohy, kde odpoveď závisí od rozpoznania, že jedna informácia ovplyvňuje inú: AI to úplne prehliadne. Nemá to, čomu by ste mohli povedať zdravý sedliacky rozum. Nie preto, že je hlúpa, ale preto, že zdravý sedliacky rozum pochádza zo života vo svete, nie z čítania o ňom.

Je dôležité rozlíšiť medzi tým, že AI niečo „vie", a tým, že niečomu „rozumie". Ak jej dáte overený zdroj pravdy a nainštruujete, aby sa vždy odvolávala na ten zdroj, môžete povedať, že „vie", čo v ňom je. Ale rozumie? Rozumieť znamená, že dokážete aplikovať vedomosti v situáciách, ktoré zdroj nikdy nepredpokladal. To si vyžaduje úsudok. To si vyžaduje život.

Kedy vás AI prekvapí a kedy výrazne zlyhá

AI vie prekvapiť nečakaným spôsobom. Nedávno som spustil pilotný projekt. AI odhadla, že práca zaberie tri až päť dní.

Tá istá AI ho dokončila za hodinu a päťdesiatštyri minút.

Nedokáže predpovedať ani svoje vlastné možnosti.