Článok
Komunálne voľby 2026: Banská Bystrica
Som rodený Bystričan a mám svoj pohľad na to, kam by naše mesto malo smerovať.
Blížia sa komunálne voľby. Po prečítaní programov jednotlivých kandidátov som si v niektorých oblastiach, ktorým sa tu budem venovať, zapísal ich sľuby a plány. Bude zaujímavé sa k nim vrátiť na konci volebného obdobia.
Aby tento príspevok nebol príliš dlhý, čo možno aj tak bude, budem sa venovať len strategickým rozvojovým projektom, tomu, že sa niečo zanedbávané obnoví alebo niečo vybuduje.
Vstupné brány do mesta Banská Bystrica: Letisko Sliač a Železničná stanica
Banská Bystrica má potenciálne štyri, aha, vlastne päť vstupných brán (možností príchodu) do mesta. Príchod autobusom na autobusovú stanicu, príchod autom, vlakom, lietadlom a áno, aj keď je to na počet osôb zanedbateľné, tak aj po vode (ide o tých, ktorí splavujú rieku Hron). Asi sa zhodneme, že niektoré z nich fungujú tak, že spĺňajú naše štandardy, to je napríklad príchod autobusom na autobusovú stanicu, a minimálne z niektorých smerov aj príchod autom.
Z toho jasne vyplýva, čo je potrebné doriešiť. Dobudovať civilný terminál na letisku Sliač, zveľadiť železničnú stanicu a priestor okolo nej a dobudovať cestnú infraštruktúru z tých smerov, kde je dnes nedostatočná. A aby som nezabudol, vytvoriť na rieke Hron také atraktívne miesto, na ktorom je nemožné sa pri splavovaní nezastaviť. Miesto, ktoré by slúžilo návštevníkom aj obyvateľom mesta.
Civilný terminál letiska Sliač
Ján Nosko
“Budeme sa usilovať o to, aby po dobudovaní civilného terminálu na Sliači vznikli v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom pravidelné letecké spojenia, ktoré prispejú k rozvoju cestovného ruchu a podnikania v našom regióne.”
Tomáš Sobota
“podporíme a budeme žiadať obnovenie civilnej prevádzky Letiska Sliač,”
Železničná stanica a predstaničný priestor
Jediný, kto sa tejto téme venuje, je Tomáš Sobota.
“pripravíme rekonštrukciu a revitalizáciu predstaničného priestoru – súťaž návrhov, projekt, financovanie: rozpočet”
Hron
Slová o tom, ako využiť potenciál rieky Hron, nielen pre obyvateľov, ale aj pre prichádzajúcich návštevníkov, som nenašiel v žiadnom programe.
Strašiaky a zanedbané miesta v Banskej Bystrici: Dom kultúry a Námestie slobody
O tejto téme by sa dal napísať samostatný článok alebo kniha. Ja to skrátim, spomeniem len miesto, ktoré návštevníci aj obyvatelia mesta vidia najčastejšie, a vidia ho v stave, ktorý nepovažujem za dôstojný. Dom kultúry a Námestie slobody. Keď si to spojíme s revitalizáciou železničnej stanice a prostredia okolo nej, návštevník, ktorý by od nej šiel do centra, by prechádzal po reprezentatívnom Námestí slobody smerom k Pamätníku SNP. Bol by to úplne iný zážitok z príchodu do Banskej Bystrice.
Námestie slobody
Ján Nosko
“Revitalizácia Námestia slobody a Strieborného námestia.”
Diana Javorčíková
“Vybudujeme prestupný dopravný uzol so zázemím, premeníme betónovú plochu pred Hotelom Lux na zelenú oázu a revitalizujeme priestor medzi Domom kultúry a VÚB.”
“Dokončíme projektovú prípravu a majetkové vysporiadanie pozemkov pod stavbou. Budeme spolupracovať s vlastníkmi priľahlých objektov vrátane BBSK a VÚB.”
“Budeme hľadať nájomcu alebo investora pre kaviareň so zázemím, zapustenú v teréne medzi námestíčkom pred Hotelom Lux a korčuliarskou dráhou.”
Tomáš Sobota
“budeme pokračovať v príprave obnovy Námestia slobody – projektová dokumentácia, financovanie: rozpočet, realizácia: EŠIF”
Dom kultúry
Ján Nosko
“Rekonštrukcia Domu Kultúry.”
“Chceme v ňom vytvoriť moderný kultúrny stánok, ktorý bude reprezentatívnym mestským kultúrnym centrom pre všetky generácie.”
Diana Javorčíková
“Dom kultúry: Pripravíme jeho obnovu ako architektonicky hodnotnej stavby. V spolupráci s BBSK budeme riešiť jeho ďalší rozvoj a budúce využitie.”
Tomáš Sobota
“budeme pokračovať v spolupráci s BBSK na príprave obnovy Domu kultúry ako hlavného kultúrneho stánku mesta”
Zanedbaná história a miesta s veľkým potenciálom
Zrevitalizovaný Medený hámor, Kaštieľ Radvanských, vdýchnutie života nielen Lazovnej ulici, ale aj Hornej Striebornej ulici, obnova stredovekých mestských hradieb, revitalizácia Strieborného námestia. Mohol by som pokračovať ešte veľmi dlho. Banská Bystrica má násobne väčší potenciál, než si mnohí myslia. A z využitia tohto potenciálu by mohli profitovať malí a strední podnikatelia, mestská pokladnica, ale predovšetkým všetci obyvatelia mesta. Ak s tým chceme niečo urobiť, potrebujeme poriadny plán a schopnosť ho zrealizovať.
Medený hámor
Ján Nosko
“Nadobudli sme aj dva najstaršie a z historického pohľadu najvzácnejšie objekty v Medenom hámri – hiarty a dielne. Postupne na nich realizujeme potrebné sanačné a stabilizačné práce, aby sme zabránili ich ďalšej degradácii. V uplynulých mesiacoch sme zároveň získali ďalších 3 000 štvorcových metrov pozemkov v tejto lokalite, ktoré v budúcnosti vytvoria jeden ucelený areál.”
“V spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom a podnikateľským sektorom chceme v Medenom hámri vytvoriť jeden funkčný a synergický celok so spoločnými prienikmi. Priestor, ktorý mladým ľuďom otvorí nové možnosti vzdelávania a rozvoja a zároveň vdýchne nový život Medenému hámru, ktorý sa opäť dostane do povedomia verejnosti.”
“Projekt TUMO Banská Bystrica, ktorý pripravuje Banskobystrický samosprávny kraj v spolupráci s mestom v lokalite Medeného hámra, prinesie unikátne centrum neformálneho vzdelávania pre mladých vo veku 12 až 18 rokov. Bezplatne im umožní rozvíjať digitálne zručnosti, programovanie, dizajn, hudbu, film či animáciu.”
“Spolupráca s BBSK pri realizácii projektu TUMO/Medeného Hámra.”
Diana Javorčíková
“Areál Medeného hámra: Pripravíme koncepciu rozvoja tohto európskeho unikátu – miesta, ktoré stálo pri zrode rozvoja Banskej Bystrice v 15. – 16. storočí a ovplyvnilo modernizáciu Európy aj svetovú ekonomiku. Začneme riešiť vlastnícku rozdrobenosť a pripravíme systematickú obnovu.”
Tomáš Sobota
“Medený hámor budeme vnímať ako svetovo unikátnu technickú pamiatku, zameriame sa na jeho obnovu, propagáciu a rozvoj medzinárodnej spolupráce so zahraničnými partnermi,”
“vytvoríme Startup HUB v nadväznosti na projekt TUMO,”
Kaštieľ Radvanských
Ján Nosko
“Do správy mesta sme okrem Národného domu vrátili aj „rodinné striebro“ Banskej Bystrice – Kaštieľ Radvanských. Zároveň sme pripravili projekt jeho komplexnej rekonštrukcie. Na využívaní priestorov sme sa dohodli s Banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý v nich vytvorí nový domov pre expozíciu Stredoslovenského múzea a s Akadémiou umení, ktorá tu získa moderné a reprezentatívne priestory pre tvorivú činnosť študentov v oblasti hudobného, výtvarného, divadelného či filmového umenia.”
“Komplexná rekonštrukcia Kaštieľa Radvanských – máme schválený zámer vo výške 16 miliónov eur a s jeho rekonštrukciou začneme už v budúcom roku.”
“Revitalizácia parku pri Kaštieli Radvanských.”
Diana Javorčíková
“Kaštieľ Radvanských s priľahlým parkom: Ochránime a rozvinieme tento priestor ako nositeľa pamäti významnej rodiny Radvanských a prirodzené miesto pre kultúrne a komunitné aktivity.”
Lazovná ulica
Ján Nosko
“Pri príležitosti 30. výročia vzniku Divadla z Pasáže zrealizujeme výstavbu vlastnej sály priamo na Lazovnej ulici, ktorá mu doteraz chýbala. Nový priestor bude slúžiť ako komunitné zázemie, ale zároveň aj ako komorný kultúrny priestor na organizovanie podujatí. Jeho vznik prispeje k oživeniu Lazovnej ulice a posilneniu jej kultúrneho významu.”
Diana Javorčíková
“Katovná bašta a bývalé PKO: Pripravíme ich obnovu a nové využitie. Spolu s mestským divadlom vytvoríme na Lazovnej ulici umelecko-remeselnú zónu s historickým charakterom.”
Strieborné námestie
Ján Nosko
“Zo Strieborného námestia vytvoríme kvalitný verejný priestor pre cestujúcich, peších, cyklistov aj motoristov a vybudujeme z neho skutočné námestie tak, ako to nesie v názve.”
Tomáš Sobota
“pripravíme rekonštrukciu Strieborného námestia,”
Mestské hradby
Diana Javorčíková
“Mestské hradby: Začneme systematicky riešiť majetkové vysporiadanie a pripravíme postupnú obnovu a pravidelnú údržbu opevnenia.”
Tomáš Sobota
“obnovíme mestské hradby a zvýšime úroveň ich prezentácie”
Banská Bystrica, mesto pod Urpínom: Lanovka na Urpín
Chátrajúca horná stanica rozostavanej lanovky na Urpín. Ja a moji rovesníci si už ani nepamätáme tančiareň na Urpínskych serpentínach. Mesto pod Urpínom zaspalo, keď ide o využitie potenciálu jeho najikonickejšieho vrchu. Toto je z môjho pohľadu veľká chyba. Podľa mňa je potrebné oprášiť plány na lanovku. A to presne tak, ako sa o nej uvažovalo pri projekte Europa, teda aby šla nad moderným centrom mesta, nad riekou Hron, aby z nej boli výhľady na historické centrum a zároveň na všetky okolité pohoria.
Urpín
Ján Nosko
“Obnova Urpínskych serpentín, pričom do lokality vrátime niekdajšiu tančiareň.”
Pokračovať v čítaní zadarmo
Zadajte e-mail a čítajte ďalej zadarmo. Prihláste sa tým aj na odber mesačného newslettera. Žiadny spam, kedykoľvek sa odhlásite.
Zdroje
Všetky citácie v tomto článku pochádzajú z volebných programov kandidátov na primátora Banskej Bystrice. Kampaňové stránky po voľbách spravidla zanikajú, preto je pri každom zdroji aj odkaz na archívnu kópiu v Internet Archive.
Ján Nosko: jannosko.sk/volebny-program-2026, archívna kópia
Diana Javorčíková: dianajavorcikova.sk/volebny-program, archívna kópia
Tomáš Sobota: tomassobota.sk/program, archívna kópia
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Aký je volebný program Jána Noska pre Banskú Bystricu 2026?
Aký je volebný program Diany Javorčíkovej pre Banskú Bystricu 2026?
Aký je volebný program Tomáša Sobotu pre Banskú Bystricu 2026?
Čo sľubujú kandidáti na primátora s plážovým kúpaliskom v Banskej Bystrici?
Čo sľubujú volebné programy s Medeným hámrom v Banskej Bystrici?
Kedy sa začne rekonštrukcia Kaštieľa Radvanských v Banskej Bystrici?
Čo sľubujú kandidáti na primátora s Národným domom v Banskej Bystrici?
Postaví sa v Banskej Bystrici multifunkčná športová hala?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Jeden z mojich rodinných príslušníkov opisoval firmu, ktorá má dáta v niekoľkých rôznych nástrojoch a jej zamestnanci ich ešte dnes spájajú ručne, v tabuľkách. To je bežný stav firiem. Keď takým ľuďom niekto povie, nerobte to ručne, použite AI, nebudú mu rozumieť. Väčšina firiem nemá ani základné konektory medzi nástrojmi, ktoré používa. Takéto firmy potrebujú pomoc s firemnou AI transformáciou.
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“