Európa nie je pripravená na vojnu dronov

Galați, Rumunsko, územie EÚ a NATO, 29. mája 2026. V noci dopadol na desaťposchodový obytný dom ruský dron. Na streche vypukol požiar. Do nemocnice previezli 53-ročnú ženu a 14-ročného chlapca. Dron pôvodne mieril na ukrajinský prístav.

Rumunská ministerka zahraničia potvrdila, že dron bol ruský, Moskva zodpovednosť odmieta a žiada expertízu. Podľa rumunských úradov to bolo dvadsiate ôsme narušenie rumunského vzdušného priestoru ruským dronom odvtedy, čo Rusko útočí na ukrajinské prístavy na Dunaji.

Dvadsiaty ôsmy.

Vojna sa prestala odohrávať „niekde tam". Galați je v Európskej únii. Je v NATO.

V noci z 9. na 10. septembra 2025 vniklo do poľského vzdušného priestoru približne dvadsať ruských dronov. Spojenecké stíhačky, najmä holandské F-35, štyri z nich zostrelili. Bolo to prvýkrát počas tejto vojny, čo NATO zničilo ruský prostriedok nad územím aliancie. O deväť dní neskôr tri ruské MiG-31 narušili estónsky vzdušný priestor na dvanásť minút. Estónsko aktivovalo článok 4.

Vojna sa už dotýka aj nášho územia.

Rusko poslalo na Ukrajinu v roku 2025 približne 54 500 dronov typu Shahed a Geran. Na jeseň 2025 udržiavalo priemer okolo 176 diaľkových dronov denne. Vo vrcholových dňoch to bolo oveľa viac — v máji 2026 padol rekord, vyše 1 400 dronov za 24 hodín.

Tie incidenty a čísla by pre nás mali byť výstrahou a budíčkom.

Musíme expresne rýchlo dobudovať kapacity, aby sme boli schopní sa takejto forme vojny ubrániť.

Keď človek premýšľa, ako to urobiť, uvedomí si, že sme v horšej pozícii, než si väčšina Európanov pripúšťa.

Nie sme dnes závislí od iných len pri zabezpečení našej obrany. Sme závislí aj pri dobudovaní tej vlastnej.

Prečo Európa nedokáže brániť samu seba

Európa má problém, ktorý sa nedá vyriešiť peniazmi. Stojí na troch závislostiach a každá z nich oslabuje jej schopnosť brániť sa.

Prvá je Čína — krajina, ktorá dodáva fyzický materiál pre obranné systémy. Druhá sú Spojené štáty — krajina, ktorá dodáva schopnosti, ktoré Európa nemá. Tretia sme my sami — dvadsaťsedem štátov, ktoré sa nevedia dohodnúť, ako rýchlo a za čo.

Prečo je Európa pri obrane závislá od Číny

Európska únia dováža z Číny približne 98 percent permanentných magnetov zo vzácnych zemín. Všetky ťažké zeminy. Väčšinu ľahkých. Sú kľúčové pre výkonné motory dronov a presné navádzanie. Čínska firma DJI navyše drží okolo 70 percent svetového trhu s komerčnými dronmi.

A teraz tá nepríjemná časť. Tie isté čínske komponenty poháňajú aj ruské drony. Ukrajinská rozviedka odhaduje, že 60 až 65 percent súčiastok v ruských Geranoch je čínskeho pôvodu; pri kritickej elektronike sa odhady šplhajú nad 80 percent. Čísla sa líšia podľa zdroja a treba ich brať ako spravodajské hodnotenie, nie ako tvrdý fakt. Ale smer je jasný.

Čína teda zásobuje obe strany. Aj drony, ktoré dopadajú na európske domy, aj továrne, v ktorých by Európa chcela vyrábať obranu proti nim.

A Čína ukázala, že to vie použiť. V apríli 2025 zaviedla exportné kontroly na vzácne zeminy. Druhú vlnu z októbra 2025 „pozastavila" do 10. novembra 2026. To nie je ústupok. Platí len dovtedy, dokým to Číne vyhovuje.

Jedno je jasné: Európska únia si nemôže dovoliť silné trenie s Čínou. A Čína to veľmi dobre vie. Nemusí spraviť nič. Stačí, že tú možnosť drží v ruke. Európa sa vyzbrojuje, aby sa bránila proti Rusku, so súhlasom krajiny, s ktorou sa nemôže odvážiť rozhádať.