Článok
Európa nie je pripravená na vojnu dronov
Galați, Rumunsko, územie EÚ a NATO, 29. mája 2026. V noci dopadol na desaťposchodový obytný dom ruský dron. Na streche vypukol požiar. Do nemocnice previezli 53-ročnú ženu a 14-ročného chlapca. Dron pôvodne mieril na ukrajinský prístav.
Rumunská ministerka zahraničia potvrdila, že dron bol ruský, Moskva zodpovednosť odmieta a žiada expertízu. Podľa rumunských úradov to bolo dvadsiate ôsme narušenie rumunského vzdušného priestoru ruským dronom odvtedy, čo Rusko útočí na ukrajinské prístavy na Dunaji.
Dvadsiaty ôsmy.
Vojna sa prestala odohrávať „niekde tam". Galați je v Európskej únii. Je v NATO.
V noci z 9. na 10. septembra 2025 vniklo do poľského vzdušného priestoru približne dvadsať ruských dronov. Spojenecké stíhačky, najmä holandské F-35, štyri z nich zostrelili. Bolo to prvýkrát počas tejto vojny, čo NATO zničilo ruský prostriedok nad územím aliancie. O deväť dní neskôr tri ruské MiG-31 narušili estónsky vzdušný priestor na dvanásť minút. Estónsko aktivovalo článok 4.
Vojna sa už dotýka aj nášho územia.
Rusko poslalo na Ukrajinu v roku 2025 približne 54 500 dronov typu Shahed a Geran. Na jeseň 2025 udržiavalo priemer okolo 176 diaľkových dronov denne. Vo vrcholových dňoch to bolo oveľa viac: v máji 2026 padol rekord, vyše 1 400 dronov za 24 hodín.
Tie incidenty a čísla by pre nás mali byť výstrahou a budíčkom.
Musíme expresne rýchlo dobudovať kapacity, aby sme boli schopní sa takejto forme vojny ubrániť.
Keď človek premýšľa, ako to urobiť, uvedomí si, že sme v horšej pozícii, než si väčšina Európanov pripúšťa.
Nie sme dnes závislí od iných len pri zabezpečení našej obrany. Sme závislí aj pri dobudovaní tej vlastnej.
Prečo Európa nedokáže brániť samu seba
Európa má problém, ktorý sa nedá vyriešiť peniazmi. Stojí na troch závislostiach a každá z nich oslabuje jej schopnosť brániť sa.
Prvá je Čína, krajina, ktorá dodáva fyzický materiál pre obranné systémy. Druhá sú Spojené štáty, krajina, ktorá dodáva schopnosti, ktoré Európa nemá. Tretia sme my sami, dvadsaťsedem štátov, ktoré sa nevedia dohodnúť, ako rýchlo a za čo.
Prečo je Európa pri obrane závislá od Číny
Európska únia dováža z Číny približne 98 percent permanentných magnetov zo vzácnych zemín. Všetky ťažké zeminy. Väčšinu ľahkých. Sú kľúčové pre výkonné motory dronov a presné navádzanie. Čínska firma DJI navyše drží okolo 70 percent svetového trhu s komerčnými dronmi.
A teraz tá nepríjemná časť. Tie isté čínske komponenty poháňajú aj ruské drony. Ukrajinská rozviedka odhaduje, že 60 až 65 percent súčiastok v ruských Geranoch je čínskeho pôvodu; pri kritickej elektronike sa odhady šplhajú nad 80 percent. Čísla sa líšia podľa zdroja a treba ich brať ako spravodajské hodnotenie, nie ako tvrdý fakt. Ale smer je jasný.
Čína teda zásobuje obe strany. Aj drony, ktoré dopadajú na európske domy, aj továrne, v ktorých by Európa chcela vyrábať obranu proti nim.
A Čína ukázala, že to vie použiť. V apríli 2025 zaviedla exportné kontroly na vzácne zeminy. Druhú vlnu z októbra 2025 „pozastavila" do 10. novembra 2026. To nie je ústupok. Platí len dovtedy, dokým to Číne vyhovuje.
Jedno je jasné: Európska únia si nemôže dovoliť silné trenie s Čínou. A Čína to veľmi dobre vie. Nemusí spraviť nič. Stačí, že tú možnosť drží v ruke. Európa sa vyzbrojuje, aby sa bránila proti Rusku, so súhlasom krajiny, s ktorou sa nemôže odvážiť rozhádať.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Čo je EDDI a európsky dronový múr?
Prečo je Európa pri obrane závislá od Číny?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
To, čo nás kedysi posilňovalo, nás dnes oslabuje.
Je to jednoduché: druhá svetová vojna sa začala inváziou do Poľska, na ktorej sa podieľal aj Sovietsky zväz, pričom svoje úsilie koordinoval s Nemeckom.
Ďalšie články
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj: ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“