Článok
AI dnes dokáže vytvoriť grafiku do reklamy. Napíše newsletter. Pripraví produktovú stránku. Človek, ktorý to robil pred ňou, vo firme pravdepodobne stále sedí. Otázka je, čo presne je a bude jeho úloha?
Dlho sa hovorilo, že AI prevezme len rutinu a človeku zostane to dôležité. Nemusí to tak byť. AI vie rýchlejšie než človek zistiť, kde je vo firme najväčší potenciál pohnúť tržbami, akvizíciou, retenciou. A zvládne aj samotnú exekúciu krokov, ktoré sama navrhne.
Keď AI spraví aj rozhodnutie aj prácu, čo zostane človeku?
Mohlo by nás napadnúť, že úsudok.
ČO JE ÚSUDOK V PRAXI
Je to schopnosť pozrieť sa na výstup a vedieť, či je dobrý, a vedieť to v kontexte konkrétnej firmy, nie všeobecne.
Vezmime si prácu reklamného špecialistu. AI mu vygeneruje desať grafík. Ak ten človek nemá úsudok o tom, ako vyzerá dobrá reklamná grafika v kontexte tej konkrétnej firmy (jej zákazníka, jej brand voice, jej trhu) tak nemôže byť ten, koho úsudok rozhoduje. Klikne na tú, ktorá sa mu páči. To nie je úsudok, o ktorom hovorím. To je subjektívny vkus bez opory.
To isté platí pre newsletter. Pre produktovú stránku. Pre čokoľvek, čo sa dá delegovať na AI. Hodnota človeka sa presunula z toho, že to vyrobí, na to, že to posúdi. A posúdiť vie len ten, kto má v danej veci skutočnú odbornosť ukotvenú v kontexte firmy.
PROBLÉM JE, ŽE VÄČŠINA HO NEMÁ
Tu je nepríjemná časť. Väčšina ľudí, ktorí v nejakom odvetví dnes pracujú, má horší úsudok než AI. Nie lepší. Niektorí sú si toho vedomí a tak sa rozhodnú úsudok delegovať: nechajú AI rozhodnúť aj o tom, čo je dobré, lebo sami to nevedia posúdiť spoľahlivejšie.
Ale keď človek nevie správne posúdiť kvalitu, nemôže ani zmysluplne delegovať prácu na AI. Delegovať znamená zostať zodpovedný a vedieť skontrolovať. Kto skontrolovať nevie, len odovzdá a dúfa, toho pozícia stratí zmysel.
V mnohých firmách to vidno celkom jasne. Je tam niekto, kto len vyberie z toho, čo AI vygeneruje, podľa pocitu, a na výsledku sám nič nemení. A je tam niekto, kto je k výsledku kritický a na základe koho podnetov sa výstup naozaj opravuje. To je deliaca čiara.
Tá menšina na druhej strane čiary je iná. Ich úsudok, ukotvený v kontexte firmy, býva oveľa lepší než to, čo dodá AI. A práve dostať AI na ich úroveň je to ťažké.
DOKÁŽEME AI NAUČIŤ ÚSUDOK?
Toto je zásadná otázka. Moja odpoveď: áno, ale nie tak, ako si väčšina predstavuje, a nikdy nie na jeden prompt.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim zisteniam, osobným príbehom a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročne Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce, aby som… Ako som sa do nej zamiloval, na prvý pohľad Ako nebyť závislý od sociálnych sietí? Môže ich tvorca… Ako začať s AI vo firme: automatizácia práce a… Fable 5 vs Opus: Lacnejší model vyhral. Prečo? S AI je možné všetkoZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Dokáže AI nahradiť ľudský úsudok?
Ako sa dá AI naučiť úsudok konkrétnej firmy?
Prečo AI nestačia tréningové dáta z internetu?
Koho prácu AI nahradí ako prvého?
Ako zistím, či je môj úsudok nahraditeľný?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
Ďalšie články
Bol štvrtok 31. 3. 2022, keď som odovzdal posledné časti mojej agendy kolegom, zaklapol som počítač a šiel do knižnice. Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce a ponoril som sa do filozofie. A som za to nesmierne vďačný. Dnes som, tak ako väčšina ľudí, v jednom kolotoči, a je pre mňa ťažké sa zastaviť a zamyslieť sa nad zásadnými otázkami môjho vlastného života.
Bol september 2023. Môj život, moja práca, všetko bolo úplne iné ako teraz. Bolo to jednoduchšie. Nevlastnil som takmer nič. Potreboval som natočiť jednu reklamu, išiel som v rámci firmy na poschodie, kde bol produkt, ktorý som do tej reklamy potreboval, a tam som si ju všimol prvýkrát. Ona sa mi smeje, keď to tak opisujem, ale mne vtedy vesmír povedal, to je ona.
Ako a prečo postupne opúšťam sociálne siete a veľké platformy. Keď dnes čítam o tom, ako Meta testuje nový spôsob spoplatnenia organického príspevku, ktorý obsahuje linky mimo jej platformu, pripomína mi to, aké správne bolo moje rozhodnutie byť čoraz nezávislejší od veľkých platforiem a sociálnych sietí. Neznamená to, že som ich úplne opustil, znamená to, že to, či budem alebo nebudem v kontakte s mojimi čitateľmi, od nich závisí čím ďalej tým menej, a dnes už takmer vôbec.
Jeden z mojich rodinných príslušníkov opisoval firmu, ktorá má dáta v niekoľkých rôznych nástrojoch a jej zamestnanci ich ešte dnes spájajú ručne, v tabuľkách. To je bežný stav firiem. Keď takým ľuďom niekto povie, nerobte to ručne, použite AI, nebudú mu rozumieť. Väčšina firiem nemá ani základné konektory medzi nástrojmi, ktoré používa. Takéto firmy potrebujú pomoc s firemnou AI transformáciou.
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“