Prúser! Neporiadky v informáciách, chybné interpretácie a nezmyselné kroky

Mám zvláštny vzťah k neporiadkom v dátach. Na jednej strane ma vedia rozčúliť – stane sa, že vybuchnem ako sopka, keď zistím, že kvôli neporiadku sa nejednalo správne. Obzvlášť, keď to tak bolo dlhodobo a malo to veľký negatívny dopad. Špeciálne vtedy, keď si uvedomím, že som na to mohol prísť už skôr. Na druhej strane ma však riešenie týchto situácií dokáže vtiahnuť do flow, stavu, keď sa do niečoho ponorím a vypnem okolitý svet.

Uvedomil som si, že na mieste, kde je všetko perfektne zorganizované, všetky informácie sú presné, všetci zúčastnení presne vedia, čo nám tie informácie hovoria, a vedia ich zasadiť do kontextu celého organizmu, by som sa asi nudil.

Jedným z príkladov takéhoto miesta je príliš jednoduchý organizmus. Keď ma v minulosti kontaktovali s ponukou z jedného z najznámejších slovenských e-commerce projektov, jednak som nemal záujem zmeniť pôsobisko, ale zároveň som si kládol otázku: čím im tam môžem do budúcna výraznejšie prispieť? To je príliš jednoduchý biznis – kúpia a predajú, kúpia a predajú. Ničím ma to nezaujalo, nevidel som v tom žiadne intelektuálne dobrodružstvo. Nevidel som v tom možnosť dostať sa do úplne nových situácií a pri ich riešení sa niečo nové naučiť.

Moje miesto je inde – tam, kde vidím džungľu, kde zdanlivo nie je možné sa dokonalo vyznať, kde sa väčšina miestnych vyzná len vo svojej oblasti, a vtedy ma to začne baviť. Vtedy mi pol dňa ubehne ako polhodina.

Tá džungľa môže vyzerať všelijako. Nechcem ísť do konkrétnosti, budem to držať v obecnejšej rovine, aj keď si uvedomujem, že to môže byť pre čitateľa málo zrozumiteľné. Začína to tým, že je to jeden z tých zložitejších organizmov. A v takomto organizme sa môžeme stretnúť so štyrmi typmi nástrah, pokiaľ ide o prúsery, ktoré súvisia s prácou s informáciami.

S tým, že zodpovedná osoba za určitú vec nepracuje s číslami, s ktorými by pracovať mala, keď sa rozhoduje – buď z nedostatku aktuálnej pozornosti, znalostí, času, alebo, čo je najhoršie, z vedomého nezáujmu o čísla pri vedomí toho, že keby im porozumela, rozhodovala by sa lepšie.

Druhou nástrahou sú nepresné informácie, napríklad nejaké čísla. Bežne vo firmách alebo iných organizáciách znamená druhá nástraha to, že nejaké štatistiky, reporty, dashboardy nefungujú správne, že je tam chyba v zbere dát alebo ich výpočte.

Tretia nástraha je, že máme presné čísla, ale hovoria nám niečo iné, než si myslíme. Napríklad prehľad počtu nejakých položiek, ktorý z logických dôvodov z hľadiska toho, na čo je primárne určený, niektoré položky neukazuje, alebo ich ukazuje až po prepnutí nejakého filtra a podobne.

No a štvrtá nástraha je tá, že síce máme presné čísla a aj vieme, čo nám samé o sebe hovoria, ale nevieme ich zasadiť do kontextu zložitého organizmu. Takže v podstate nevieme, čo všetko nám hovoria, do akých súvislostí ich musíme zasadiť, aby dávalo zmysel s nimi pracovať. Ak na základe nich jednáme bez ďalšieho kontextu, môže z toho byť prúser.

Tretia a štvrtá nástraha súvisí s interpretáciou dát. Vedel by som vám povedať niekoľko príkladov, kde zdanlivo 0 v nejakej štatistike zďaleka neznamenalo, že niečoho je reálne 0, keď sa na to pozrel niekto v kontexte zložitého organizmu. Keď vedel, čo presne mu tá 0 hovorí, a keď si uvedomoval zložitosť súvislostí – to, kde sa nachádzajú ďalšie čísla, ktoré si musí overiť, ak chce vedieť číslo zodpovedajúce realite.

A teraz prichádza to zaujímavé. Vy si možno hovoríte, že u vás vo firme pozeráte do všetkých čísel, do ktorých pozerať máte, že máte presné čísla a viete (nielen vy, ale každý váš kolega) ich interpretovať, sebavedomo na základe nich jednáte. Ale pozor, toto je zdroj najväčších prúserov. Vo väčších organizmoch považujem za veľmi pravdepodobné, že na niektorú z týchto nástrah môžete rýchlo naraziť. Takže prvá rada: majte sa na pozore.

Čo s tým?

No keď máte kolegov, ktorí jednoducho nechcú (aj keď na to majú priestor a uvedomujú si ich dôležitosť) pracovať s niektorými informáciami, tam je nutná buď náprava, alebo personálne kroky, aby neboli potenciálny prúser oni sami.

Pri nepresnosti dát je to trošku zložitejšie. To, že máme nejaké dáta nepresné, uvidíme buď keď sa stane prúser, alebo keď máme možnosť jednoduchým spôsobom dáta porovnať s iným zdrojom. Alebo, keď taká možnosť nie je, musíme skutočne rozumieť, čo presne nám dáta hovoria, a vedieť ich zasadiť do súvislostí celého organizmu a mať tušáka, že niečo tam smrdí a ísť po stope toho, čo to je. Môže ísť napríklad o nesúlad informácií z častí nejakej postupky, napríklad nákupu, výroby, skladu, expedície, predaja. Aby vám tam niečo mohlo začať smrdieť, musíte rozumieť organizmu. Alebo nemusíte, a máte šťastie, že o nejaký potenciálny prúser zakopnete (napríklad pri diskusii s kolegom, ktorý sa venuje inej oblasti, ktorej vy nie), ale na to by som sa nespoliehal. Resp. ja by som asi kľudne nespal, keby odhaľovanie prúserov stojí a padá len na náhodných interakciách medzi jednotlivými oddeleniami. Je podľa mňa nutná snaha porozumieť zložitosti daného organizmu do takej miery, aby sa dali odhaľovať nepresnosti v dátach. Je to predpoklad na to, aby sa dali vylepšovať súčasné nástroje, ktoré sa na prácu s dátami využívajú, aby sa zlepšovala jasnosť podávaných informácií, aby sa skvalitnil a zrýchlil tok zlých správ a tým aj skrátila reakčná doba na ne.

Pri nesprávnej interpretácii dát je opäť nutné, aby niekto do určitej miery rozumel súvislostiam celého zložitého organizmu. Je to predpoklad na to, aby sa odhalilo, že jednotlivé časti organizmu neinterpretujú dáta správne, že sa jednotliví kolegovia, kľudne aj z jedného oddelenia, pozerajú na nejaké číslo z úplne odlišného uhla. A opäť, buď sa to zistí pri náhodnej interakcii, alebo pri prúsere, alebo preto, že niekomu s vedomím určitých súvislostí začne niečo smrdieť. Je nutné tomu predchádzať – nástroje musia byť jasné, musí byť každému jasné, čo nám hovoria, a musí sa na túto tému dať veľký pozor pri onboardingu nových kolegov a zrovnaní latky pri tých súčasných.

To je všetko, čo som chcel pre dnešok k téme povedať. Ak by som to mal nejako v skratke zhrnúť, žijeme v dobe, v ktorej majú informácie, ich presnosť a rýchly tok veľkú hodnotu. Opak toho znamená vysokú pravdepodobnosť prúseru. Ten vzniká buď z toho, že informácie nevyužívame, alebo že nie sú presné, alebo že ich nesprávne interpretujeme.

Pravdepodobnosť prúseru nikdy nedostaneme na 0, ale sústredením sa na tieto tri veci ju poďme znižovať. Dáva to zmysel.