Článok
Z investorov zbytočný medzičlánok, z burzy kasíno a z celého internetu online hra
Investor bol kľúčovou postavou kapitalistického sveta. Poskytoval kapitál podnikateľovi, ktorý mal nápad, energiu a chuť budovať niečo nové. Bol to obchod: kapitál výmenou za podiel na budúcej hodnote. Fungovalo to. A niekde stále funguje. Prečo o tom teda hovorím v minulom čase? Zmeny, ktoré prichádzajú s prudkým nástupom umelej inteligencie a robotizácie, naznačujú inú budúcnosť.
To, čo bolo vzácne, stráca hodnotu
Dnešný svet je ťažko predpovedateľný, ale môžeme sa pri predpovedi budúcnosti odraziť aspoň od súčasných trendov a zákonitostí.
Keď máme pocit, že sa všetko trasie a nemáme sa pri úvahe čoho chytiť, môžeme sa oprieť aspoň o fyziku. Tá hovorí, že v uzavretom systéme energia nevzniká ani nezaniká – len sa mení z jednej formy na inú. A navyše, takéto systémy majú prirodzenú tendenciu vyrovnávať rozdiely.
Tak, ako sa vo fyzike prirodzene vyrovnáva tlak, aj v ekonomike sa cena prispôsobuje rozdielom medzi ponukou a dopytom. Keď je dopyt vysoký a ponuka nízka, cena rastie. Keď ponuka prevýši dopyt, cena klesá. Trh, rovnako ako fyzikálny systém, smeruje k rovnováhe.
Ak však v novom svete začne byť ponuka takmer nekonečná – pretože AI dokáže generovať riešenia, produkty a služby bez ľudskej práce a s takmer nulovým nákladom – potom je otázne, aký bude dopyt. Teda, kto bude chcieť všetky tie výsledky, ktoré systém vyprodukuje.
Dnešné trendy podľa mňa smerujú k tomu, že mnoho vecí stratí hodnotu. To, čo má dnes miliardovú hodnotu, môže mať o tri roky hodnotu kalkulačky, žiarovky alebo kolesa. Ak to tak je, je to zásadná vec, nemyslíte? Mnoho ľudí vkladá všetky svoje úspory do vecí, ktoré dnes pôsobia ako vysoko hodnotné. Hovoríme napríklad o autonómnych elektrických vozidlách, systémoch poháňaných AI, ktoré firmám a organizáciám zautomatizujú tok informácií, alebo celý marketing, či softvérový vývoj.
Čo ak sa k takýmto veciam budeme už za pár rokov správať ako dnes ku kalkulačkám? Podľa mňa to nie je až tak šialená predstava. Malo by to zásadný vplyv na fungovanie sveta financií.
Kapitál nebude mať hodnotu a z burzy bude kasíno
Doteraz bolo najväčšou brzdou podnikania to, že bolo drahé niečo vybudovať. Trebalo zaplatiť za továreň, zamestnancov, distribúciu, marketing. Preto bolo potrebné získať investície – na to slúžil investor. Poskytol kapitál, ktorý nebol bežne dostupný. Ako to bude v budúcnosti?
Založiť firmu stojí stále menej. Automatizované systémy nahrádzajú desiatky ľudí. AI vie naprogramovať, vymyslieť produkt, analyzovať trh, pripraviť stratégiu aj napísať predajný text. Človek s prístupom k dostatočne silnému modelu AI môže za víkend postaviť niečo, čo by kedysi trvalo mesiace.
To, čo stráca hodnotu, je aj samotný kapitál. Keby sme išli o krok ďalej, povedali by sme, že naše moderné peniaze nikdy hodnotu nemali. Ale povedzme, že pri podnikaní mala hodnotu viera, že peniaze majú určitú hodnotu – pretože si za ne podnik mohol kúpiť ľudí, stroje a ďalšie potrebné veci. Keď však ľudí nebude potrebovať a výstupy strojov a algoritmov stratia kvôli nekonečnej ponuke svoju cenu – na čo mu bude ďalší kapitál a na čo mu bude investor?
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Disclaimer
Tento článok slúži výhradne na informačné a vzdelávacie účely. Nepredstavuje investičné poradenstvo, odporúčanie na kúpu alebo predaj cenných papierov, ani záruku budúceho vývoja trhov. Vyjadruje osobné názory autora, ktorý môže byť zároveň investorom. Investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikom a každý čitateľ by mal svoje rozhodnutia zakladať na vlastnom uvážení a prípadne po konzultácii s licencovaným odborníkom.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu — profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“