Článok
Ako pochopiť Slovensko, Slovákov a ich politiku? To nepochopíte.
Ako je možné, že Slovensko bolo v istom období vojny na Ukrajine jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny (na úrovni pobaltských štátov) a dnes má najproruskejšiu politiku v celej EÚ? Ako je možné, že v prieskumoch Slovensko (spolu s Bulharskom) dlhodobo vychádza ako najproruskejšia krajina Únie, a zároveň je zo svojich EÚ susedov najviac integrované do Únie: má euro (na rozdiel od Maďarska, Poľska či Česka) a je v NATO (na rozdiel od Rakúska)? O čo tu ide?
Tak, sadnite si, vezmite si niečo dobré k jedlu. Dnes sa pustím do jednej z mojich obľúbených otázok.
Ako pochopiť Slovensko?
Prvá vec: Slovensko sa pochopiť nedá. A nechápu ho ani samotní Slováci. Tí, ktorí tvrdia, že ho chápu, sa ho vlastne ani nesnažia pochopiť, len hovoria názory jednej z jeho názorových bublín.
Keď ide o Slovensko, otázku si musíme položiť oveľa pokornejšie. Skromnejšie. Môžeme sa pýtať: Ako sa snažiť pochopiť Slovensko?
Zastavme sa na chvíľu pri mojom úvode. Myslíte si, že ten zvrat v slovenskej politike, v postoji k Ukrajine, je niečo nezvyklé, niečo prekvapivé? Nie je. Mňa to neprekvapilo. Premýšľam, ako to vysvetliť čo najzrozumiteľnejšie. Bude to nevyhnutne zjednodušenie, ktoré však poukazuje na niečo zásadné.
Viete, Slováci sú v každom konflikte víťazi. Prečo? Pretože sú vždy na oboch stranách.
Za monarchie bola jedna časť Slovákov na strane Habsburgovcov, druhá na strane protihabsburských povstaní. Počas prvej svetovej vojny bola časť na strane cisára, teda Trojspolku, a časť podporovala vznik Československa, teda Dohodu. V druhej svetovej vojne slovenskí vojaci bojovali po boku nacistického Nemecka pri invázii do Poľska a Sovietskeho zväzu, no zároveň dnes oslavujeme víťazstvo protifašistickej koalície, ktorej súčasťou bolo exilové Československo, a pretože u nás prebehlo povstanie časti armády proti vlastnému režimu a začínajúcej nemeckej okupácii. Nerozumiete? Nevadí. Bude to ešte horšie.
Pokračovať v čítaní zadarmo
Zadajte e-mail a čítajte ďalej zadarmo. Prihláste sa tým aj na odber mesačného newslettera. Žiadny spam, kedykoľvek sa odhlásite.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“