Článok
Často sa stretávam s otázkou: „Ktoré profesie prežijú technologickú revolúciu a nástup umelej inteligencie?“
Chápem to. Veď kto z nás by nechcel vedieť, či jeho práca bude mať význam aj v budúcnosti? Možno by sme sa však mali pýtať inak.Čo budú ľudia o 10 rokov naozaj potrebovať? Aké problémy budú musieť riešiť, aby mohli nielen prežiť, ale aj žiť dobrý život? Ak na to dokážeme odpovedať, nakoniec nás to privedie späť k pôvodnej otázke.
Prežitie
Začnime od základu. Bez čoho sa jednoducho nedá žiť? Bez vody, jedla, dýchateľného vzduchu a ďalších vecí nevyhnutných na prežitie. Už len o tom, aké jednotlivé potreby a potenciálne problémy z toho vyplývajú, by sa dal napísať samostatný blogový príspevok.
Za nevyhnutné pre prežitie považujeme tiež:
Bezpečie. Fyzická bezpečnosť je základom pre všetko ostatné. V prostredí plnom neistôt bude ochrana pred hrozbami – od prírodných katastrof až po sociálne nepokoje – kľúčová.
Bývanie.
Energiu. Získavanie, uchovávanie a efektívne využívanie energie pravdepodobne zostane aktuálnou témou aj o 10 rokov.
Zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o starších. Ľudia potrebujú pomoc. Populácia starne. Pre mnohých bude táto pomoc kľúčová nielen pre dobrý život, ale aj pre samotné prežitie.
Dobrý život
Prežiť je jedna vec. Čo však potrebujeme na to, aby sme žili dobre? Podľa mňa je to zmysel. Potrebujeme, aby pre nás život a svet mali nejaký význam alebo aspoň aby sme boli na ceste k jeho hľadaniu. Keď to tak nie je, život sa zdá prázdny, nalieha na nás niečo, čo sa ťažko pomenúva. A prichádza úzkosť, ktorá je pre drvivú väčšinu ľudí neznesiteľná. (Čítajte viac na: Zmysel života v dobe strojov, algoritmov a umelej inteligencie)
Pre dobrý život podľa mňa tiež potrebujeme:
Slobodu. Každý ju podľa mňa potrebuje v istom zmysle mať alebo byť na ceste k jej získaniu. Je to však zložitejšia téma, ktorá by si zaslúžila svoj vlastný príspevok.
Duševné zdravie.
Informácie a schopnosť ich pochopiť. Byť schopný rozlišovať medzi podstatným a bezcenným, vierohodným a zavádzajúcim a na základe toho aj medzi správnym a nesprávnym sa stane jednou z najdôležitejších zručností.
Komunitu a vzťahy. Skutočné vzťahy a pocit spolupatričnosti majú a budú mať veľkú hodnotu.
Možnosť zapojiť sa do vecí verejných. Potrebujeme cítiť, že máme vplyv na prostredie, v ktorom žijeme. Možnosť ovplyvniť verejné dianie, zúčastniť sa rozhodovacích procesov, prispieť k spoločenským témam alebo jednoducho mať možnosť vyjadriť svoj názor. Byť aktívnou súčasťou niečoho väčšieho je pre mnohých neoddeliteľnou súčasťou dobrého života.
Ochranu a bezpečie blízkych ľudí. Dobrý život nie je len o individuálnom šťastí. Cítime sa lepšie, keď vieme, že naši blízki sú v bezpečí. Ochrana rodiny a priateľov, či už pred fyzickými hrozbami alebo psychickými výzvami, je a bude základnou potrebou.
Ochranu majetku.
Digitálnu bezpečnosť. Keď sa bude čoraz väčšia časť života odohrávať online, ochrana digitálnej identity a nášho majetku v digitálnom prostredí bude mať bezprecedentný význam. (Tu sa však vynára podotázka: aká je pravdepodobnosť, že sa tento trend stálej väčšej digitalizácie – možno práve pre nedostatok digitálnej bezpečnosti – zmení? Táto téma by si zaslúžila samostatný príspevok.)
Vyriešia naše problémy roboty a AI?
Keď už máme predstavu o tom, čo bude dôležité, prichádza druhá otázka: Čo z toho všetkého zvládne hardvér a softvér a na čo bude stále potrebný človek?
Bude robot schopný starať sa o staršieho človeka s rovnakou empatiou ako človek? Dokáže algoritmus pochopiť hĺbku medziľudských vzťahov? Možno. Ale možno nie tak skoro. A chceme vôbec, aby algoritmus riešil hĺbku medziľudských vzťahov a náš zmysel života? Nechali by sme naše dieťa v rukách umelej bytosti, ktorú je možné hacknúť, aby mu ublížila?
Budúcnosť práce nebudú určovať len nové technológie, ale predovšetkým naše potreby a to, ako sa rozhodneme tieto potreby naplniť.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zdroje
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu — profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“