Nepremýšľame, len konzumujeme.

V poslednom období si na pohovoroch všímam jednu novú vec – kandidáti prichádzajú „pripravení“, ale zvláštnym spôsobom. Dostanú hodinu na prípravu a využijú ju na to, aby z Chatu GPT vytiahli čo najviac informácií. Tie mi sebavedomo podajú. Spomenú nejakú metriku, ktorú podľa vlastných slov považujú za dôležitú pre vyhodnotenie reklamy, ale keď sa ich spýtam, čo nám tá metrika hovorí, nevedia. Netušia, ako ju vypočítať.

Fakt som nikdy nezažil toľko pohovorov, kde by som učil kandidátov, čo znamená jedna kľúčová metrika v online reklame. Nikdy.

Ale pozor, toto nie je prípad príchodu kalkulačiek. S niekým, kto nerozumie logaritmom, sa dá spolupracovať. Ale nedá sa vážne baviť a spolupracovať s niekým, kto nerozumie, aké dve čísla má dať do pomeru, aby mu to povedalo niečo zaujímavé v reklame. Nedá.

Nevidím to len na pohovoroch. Čoraz viac mám dojem, že skutočné premýšľanie sa vytráca. Ľudia neformujú vlastné myšlienky, ale skôr preberajú hotové názory, ktoré sa na nich valia zo všetkých strán. Informácie sú dnes dostupné okamžite a nevyžadujú od nás žiadnu námahu.

Mnohí si myslia, že majú široký rozhľad, pretože sledujú rôzne zdroje, ale mám dôvod o tom pochybovať. Skutočné myslenie vyžaduje námahu. Premýšľať o veciach do hĺbky znamená tráviť čas pochybovaním, spochybňovaním zaužívaných pohľadov a nachádzaním vlastných odpovedí.

Keď aj kritizovanie znamená len opakovanie cudzej kritiky

Jedným z fenoménov tejto doby je, že aj kritizovanie sa stalo formou konzumácie.

Veľmi silno to vnímam v debatách o vážnych spoločenských témach, napríklad o covide. S akým sebavedomím sa celé davy púšťali do kritiky toho či onoho odborného názoru, hoci drvivá väčšina téme rozumela len veľmi povrchne. Mali potrebu kritizovať, vyhraniť sa – a keďže nemali vlastné argumenty, jednoducho prevzali názory niekoho iného, kto už kritizoval.

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.