Nepremýšľame, len konzumujeme.

V poslednom období si na pohovoroch všímam jednu novú vec – kandidáti prichádzajú „pripravení“, ale zvláštnym spôsobom. Dostanú hodinu na prípravu a využijú ju na to, aby z Chatu GPT vytiahli čo najviac informácií. Tie mi sebavedomo podajú. Spomenú nejakú metriku, ktorú podľa vlastných slov považujú za dôležitú pre vyhodnotenie reklamy, ale keď sa ich spýtam, čo nám tá metrika hovorí, nevedia. Netušia, ako ju vypočítať. Fakt som nikdy nezažil toľko pohovorov, kde by som učil kandidátov, čo znamená jedna kľúčová metrika v online reklame. Nikdy.

Ale pozor, toto nie je prípad príchodu kalkulačiek. S niekým, kto nerozumie logaritmom, sa dá spolupracovať. Ale nedá sa vážne baviť a spolupracovať s niekým, kto nerozumie, aké dve čísla má dať do pomeru, aby mu to povedalo niečo zaujímavé v reklame. Nedá.

Nevidím to len na pohovoroch. Čoraz viac mám dojem, že skutočné premýšľanie sa vytráca. Ľudia neformujú vlastné myšlienky, ale skôr preberajú hotové názory, ktoré sa na nich valia zo všetkých strán. Informácie sú dnes dostupné okamžite a nevyžadujú od nás žiadnu námahu.

Mnohí si myslia, že majú široký rozhľad, pretože sledujú rôzne zdroje, ale mám dôvod o tom pochybovať. Skutočné myslenie vyžaduje námahu. Premýšľať o veciach do hĺbky znamená tráviť čas pochybovaním, spochybňovaním zaužívaných pohľadov a nachádzaním vlastných odpovedí.

Keď aj kritizovanie znamená len opakovanie cudzej kritiky

Jedným z fenoménov tejto doby je, že aj kritizovanie sa stalo formou konzumácie. Človek si osvojí výhrady niekoho iného, zopakuje ich a má pocit, že rozmýšľal. V skutočnosti len prijal inú verziu hotového produktu.

Mám dojem, že to súvisí so strachom zo samostatného myslenia.

Skutočné myslenie prináša riziko. Môže sa stať, že dospejeme k záverom, ktoré sú nepopulárne alebo ktoré nesedia do žiadnej zo zaužívaných schém. Premýšľanie mimo rámcov znamená riziko nepochopenia, nesúhlasu či dokonca sociálneho vylúčenia.

Svet sa zrýchlil. Reakcie sa vyžadujú okamžite. Ľudia nemajú čas sedieť a premýšľať, pretože v čase, keď by sa dopracovali k vlastnej analýze, už internet rieši inú tému. Byť pomalý znamená byť neaktuálny, a teda irelevantný. Toto všetko vytvára prostredie, kde je ľahšie konzumovať a opakovať, než tvoriť.

Pre niekoho nemusí byť také jednoduché sa z toho vymaniť, ale rozhodne sa to dá. Chce to len malé kroky. Napríklad si dopriať čas na premýšľanie namiesto okamžitých reakcií. Neponáhľať sa s formovaním názoru len preto, aby sme mali čo povedať.

Zamyslieť sa nad tým, odkiaľ pochádzajú naše myšlienky. Sú naozaj naše?