Článok
Robert Fico: Ako politika rozdeľuje slovenské rodiny
Keď som sa po čase strávenom v Prahe vrátil na Slovensko, okamžite som pocítil narastajúcu polarizáciu spoločnosti. Pod vedením Roberta Fica sa politiky, ako spochybňovanie členstva Slovenska v EÚ a zmena zahraničného smerovania, stali zdrojom rozporov nielen v politických diskusiách, ale aj v osobných vzťahoch. Výsledkom je roztrieštená spoločnosť, kde sa aj rodinné stretnutia menia na bojiská ideologických konfliktov. S Ficovou politikou nesúhlasím, ale tento článok nie je o nej. Je o spoločenskom rozkole, ktorý sa pod jeho vedením prehĺbil.
Ľudia akoby žili v dvoch rôznych svetoch. Každý verí iným zdrojom informácií, a preto vidíme politiku úplne odlišne. Výsledkom je, že sa už ani nevieme normálne rozprávať.
Toto vidím aj vo vlastnej rodine. Čím ďalej, tým viac sa pýtam, či vôbec má zmysel púšťať sa do debát o politike s blízkymi. Stojí to za tú frustráciu, hádky, prebdené noci a napätie vo vzťahoch? Napríklad, stojí za to rozhádať sa do takej miery, že moja 85-ročná babka nebude môcť spať, alebo jej dokonca stúpne tlak? Akákoľvek kritika Roberta Fica je pre ňu len ďalší dôkaz, že dnešná mládež je nevďačná. Neustále mi pripomína, ako si v mladosti musela všetko zabezpečiť sama, šiť si vlastné oblečenie a šetriť na všetkom, a je presvedčená, že dnešní mladí ľudia nič také nedokážu.
Toto všetko otvára zásadnú otázku: Mali by sme vôbec diskutovať o politike v rámci rodiny? Na prvý pohľad sa zdá, že si musíme vybrať medzi zachovaním rodinných vzťahov a obhajobou základných princípov, na ktorých stojí naša spoločnosť.
Ale táto voľba je zavádzajúca. Vysvetlím prečo.
Najprv som si myslel, že musím urobiť rozhodnutie medzi týmito dvoma možnosťami. No časom som si uvedomil, že problém často nespočíva v tom, čo komunikujeme, ale ako to komunikujeme. Svoje argumenty často prezentujeme spôsobom, ktorý je pochopiteľný iba pre tých, ktorí už zdieľajú naše informačné zdroje a pohľad na svet. Staršie generácie však čerpajú informácie z úplne iných zdrojov, a preto vidia realitu odlišne. Ak chceme dosiahnuť aspoň základné porozumenie, čo je predpoklad pre akúkoľvek zmenu v uvažovaní, musíme hovoriť spôsobom, ktorý rešpektuje ich skúsenosti a postupne vytvára mosty medzi naším a ich pohľadom na svet. Zmena sa zvyčajne nedeje zo dňa na deň; vyžaduje si trpezlivosť a empatiu.
Táto empatia však musí byť spojená s láskou a rešpektom. Málokto koná so zlým úmyslom alebo s cieľom poškodiť Slovensko. Väčšina ľudí, bez ohľadu na ich politické názory, je presvedčená, že obhajuje to, čo považuje za najlepšie pre krajinu. Toto pochopenie je nevyhnutné predtým, ako sa pustíme do akejkoľvek diskusie. Musíme sa snažiť pochopiť, prečo druhá strana vníma to, čo považujeme za škodlivé, ako niečo prospešné. Len tak môžeme prejsť k vysvetleniu, prečo si myslíme, že ich perspektíva je chybná.
Držím palce každému, kto prijme túto výzvu.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
To, čo nás kedysi posilňovalo, nás dnes oslabuje.
Ďalšie články
Ste tvorca obsahu a hráte podľa pravidiel YouTubu, Instagramu alebo Googlu? Ste malý podnikateľ a váš biznis model stojí na tom, ako často vás bude odporúčať Amazon, aké drahé budú zobrazenia vo Facebook reklame alebo aké drahé budú kliknutia v Google Ads? Ak celý váš kontakt s publikom alebo zákazníkmi, alebo jeho väčšina, stojí na tom, že vás zobrazí nejaká veľká platforma, nie ste v dobrej pozícii.
Rozvoj umelej inteligencie mení pohľad na to, aké životné cesty dávajú zmysel. To, aké štúdium a profesiu si vybrať.
Bol štvrtok 31. 3. 2022, keď som odovzdal posledné časti mojej agendy kolegom, zaklapol som počítač a šiel do knižnice. Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce a ponoril som sa do filozofie. A som za to nesmierne vďačný. Dnes som, tak ako väčšina ľudí, v jednom kolotoči, a je pre mňa ťažké sa zastaviť a zamyslieť sa nad zásadnými otázkami môjho vlastného života.
Bol september 2023. Môj život, moja práca, všetko bolo úplne iné ako teraz. Bolo to jednoduchšie. Nevlastnil som takmer nič. Potreboval som natočiť jednu reklamu, išiel som v rámci firmy na poschodie, kde bol produkt, ktorý som do tej reklamy potreboval, a tam som si ju všimol prvýkrát. Ona sa mi smeje, keď to tak opisujem, ale mne vtedy vesmír povedal, to je ona.
Ako a prečo postupne opúšťam sociálne siete a veľké platformy. Keď dnes čítam o tom, ako Meta testuje nový spôsob spoplatnenia organického príspevku, ktorý obsahuje linky mimo jej platformu, pripomína mi to, aké správne bolo moje rozhodnutie byť čoraz nezávislejší od veľkých platforiem a sociálnych sietí. Neznamená to, že som ich úplne opustil, znamená to, že to, či budem alebo nebudem v kontakte s mojimi čitateľmi, od nich závisí čím ďalej tým menej, a dnes už takmer vôbec.
Jeden z mojich rodinných príslušníkov opisoval firmu, ktorá má dáta v niekoľkých rôznych nástrojoch a jej zamestnanci ich ešte dnes spájajú ručne, v tabuľkách. To je bežný stav firiem. Keď takým ľuďom niekto povie, nerobte to ručne, použite AI, nebudú mu rozumieť. Väčšina firiem nemá ani základné konektory medzi nástrojmi, ktoré používa. Takéto firmy potrebujú pomoc s firemnou AI transformáciou.
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“