Robert Fico: Ako politika rozdeľuje slovenské rodiny

Keď som sa po čase strávenom v Prahe vrátil na Slovensko, okamžite som pocítil narastajúcu polarizáciu spoločnosti. Pod vedením Roberta Fica sa politiky, ako spochybňovanie členstva Slovenska v EÚ a zmena zahraničného smerovania, stali zdrojom rozporov nielen v politických diskusiách, ale aj v osobných vzťahoch. Výsledkom je roztrieštená spoločnosť, kde sa aj rodinné stretnutia menia na bojiská ideologických konfliktov. S Ficovou politikou nesúhlasím, ale tento článok nie je o nej. Je o spoločenskom rozkole, ktorý sa pod jeho vedením prehĺbil.

Protest proti zahraničnej politike Roberta Fica pod pamätníkom Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Ľudia akoby žili v dvoch rôznych svetoch. Každý verí iným zdrojom informácií, a preto vidíme politiku úplne odlišne. Výsledkom je, že sa už ani nevieme normálne rozprávať.

Toto vidím aj vo vlastnej rodine. Čím ďalej, tým viac sa pýtam, či vôbec má zmysel púšťať sa do debát o politike s blízkymi. Stojí to za tú frustráciu, hádky, prebdené noci a napätie vo vzťahoch? Napríklad, stojí za to rozhádať sa do takej miery, že moja 85-ročná babka nebude môcť spať, alebo jej dokonca stúpne tlak? Akákoľvek kritika Roberta Fica je pre ňu len ďalší dôkaz, že dnešná mládež je nevďačná. Neustále mi pripomína, ako si v mladosti musela všetko zabezpečiť sama, šiť si vlastné oblečenie a šetriť na všetkom, a je presvedčená, že dnešní mladí ľudia nič také nedokážu.

Toto všetko otvára zásadnú otázku: Mali by sme vôbec diskutovať o politike v rámci rodiny? Na prvý pohľad sa zdá, že si musíme vybrať medzi zachovaním rodinných vzťahov a obhajobou základných princípov, na ktorých stojí naša spoločnosť.

Ale táto voľba je zavádzajúca. Vysvetlím prečo.

Najprv som si myslel, že musím urobiť rozhodnutie medzi týmito dvoma možnosťami. No časom som si uvedomil, že problém často nespočíva v tom, čo komunikujeme, ale ako to komunikujeme. Svoje argumenty často prezentujeme spôsobom, ktorý je pochopiteľný iba pre tých, ktorí už zdieľajú naše informačné zdroje a pohľad na svet. Staršie generácie však čerpajú informácie z úplne iných zdrojov, a preto vidia realitu odlišne. Ak chceme dosiahnuť aspoň základné porozumenie – čo je predpoklad pre akúkoľvek zmenu v uvažovaní – musíme hovoriť spôsobom, ktorý rešpektuje ich skúsenosti a postupne vytvára mosty medzi naším a ich pohľadom na svet. Zmena sa zvyčajne nedeje zo dňa na deň; vyžaduje si trpezlivosť a empatiu.

Táto empatia však musí byť spojená s láskou a rešpektom. Málokto koná so zlým úmyslom alebo s cieľom poškodiť Slovensko. Väčšina ľudí, bez ohľadu na ich politické názory, je presvedčená, že obhajuje to, čo považuje za najlepšie pre krajinu. Toto pochopenie je nevyhnutné predtým, ako sa pustíme do akejkoľvek diskusie. Musíme sa snažiť pochopiť, prečo druhá strana vníma to, čo považujeme za škodlivé, ako niečo prospešné. Len tak môžeme prejsť k vysvetleniu, prečo si myslíme, že ich perspektíva je chybná.

Držím palce každému, kto prijme túto výzvu.