Článok
Rozhodovanie, neistota a pravdepodobnosť
V minulosti som svoje rozhodnutia posudzoval podľa ich výsledkov. Postupom času som zistil, že mnohé voľby, ktoré som kedysi považoval za „zlé“, mali len nepriaznivé dôsledky. Dnes si uvedomujem, že to, na čom pri rozhodovaní skutočne záleží, nie je jeho výsledok, ale jeho optimálnosť vzhľadom na okolnosti a dostupné informácie – alebo presnejšie, nakoľko sa približuje optimálnemu rozhodnutiu.
Rozhodovanie v marketingu a reklame
Môže byť rozhodnutie s negatívnym výsledkom optimálnejšie ako rozhodnutie s pozitívnym výsledkom? Áno.
Pri optimalizácii rozpočtov pre online reklamu som zistil, že konkrétne dni v rámci sezónnych kampaní predstavujú výnimočné príležitosti. Využitie týchto príležitostí si však vyžaduje vyššiu mieru rizika ako v bežné dni. Na dáta z predchádzajúceho dňa sa s istotou spoliehať nedá a čakanie niekoľko hodín na dáta v daný deň znamená nenávratnú stratu mnohých príležitostí.
Bez toho, aby som prezradil citlivé detaily, základná lekcia, ktorú som získal, je, že v týchto prípadoch je vhodné akceptovať vyššiu mieru rizika. Namiesto fixácie na jednotlivé situácie sa v týchto prípadoch zameriavam na 70% pravdepodobnosť pozitívneho výsledku. S prihliadnutím na túto pravdepodobnosť možno každé rozhodnutie tohto typu považovať za vhodné, bez ohľadu na dopad jediného rozhodnutia. Dôležitá je tu vysoká pravdepodobnosť, že zisk z rozhodnutí s pozitívnym efektom pokryje straty.
Plavba v mori neistoty
Tento spôsob myslenia sa snažím implementovať pri všetkých manažérskych alebo investičných rozhodnutiach. Mojou kotvou v týchto neistých vodách je slabý zákon veľkých čísel. Ten hovorí, že so zvyšujúcim sa počtom pokusov sa priemer výsledkov pravdepodobne priblíži k očakávanej hodnote. Cez optiku pravdepodobnosti si dokážem zachovať strategickú perspektívu a zabezpečiť, aby napríklad môj prístup k optimalizácii online reklamy zostal odolný voči neistote.
Po prečítaní sa to môže zdať ako jednoduchá vec. Ale odpovedzte si, koľko ľudí okolo vás je orientovaných na výsledok a hľadajú istoty.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“