Byť lokálpatriot pre mňa znamená byť aj angažovaným Európanom

Pochádzam z Banskej Bystrice, mesta, ktoré je na európske pomery malé, no má bohatú a rozmanitú históriu.

V minulosti známe pod nemeckým názvom Neusohl, bolo miestom, kde sa prelínali jazyky a kultúry. Vo vrcholnom stredoveku bolo mesto prevažne nemeckojazyčné, postupne sa vyvinulo do dvojjazyčnej nemecko-slovenskej komunity a neskôr do trojjazyčnej, ktorá zahŕňala aj maďarčinu. Tento multikultúrny ráz dokonale vystihuje Matej Bel, jedna z najvplyvnejších historických osobností mesta, ktorý sa popísal ako „lingua Slavus, natione Hungarus, eruditione Germanus“—slovanský jazykom, uhorský národom a nemecký vzdelaním.

Dnes je slovenčina hlavným jazykom, ktorým hovorí miestne obyvateľstvo, no duch strednej Európy stále pretrváva. Prechádzajúc sa centrom mesta, počujete nielen slovenčinu, nemčinu a maďarčinu, ale aj španielčinu, francúzštinu a ďalšie jazyky, čo odráža širšiu európsku identitu. Mnohé stredné školy v meste ponúkajú dvojjazyčné programy v nemčine, francúzštine, angličtine a španielčine, pričom tieto jazyky vyučujú rodení hovoriaci. Moja sestra aj ja sme navštevovali španielsko-slovenskú bilingválnu školu a byť viacjazyčný je pre mňa úplne prirodzené, rovnako ako pre mnohých mladých ľudí v našom meste.

Hlavné námestie v Banskej Bystrici, kedysi známe ako Ring

Tržnica v Banskej Bystrici

Mám hlbokú lásku k svojmu rodnému mestu. Bolo obdobie, keď som tam trávil tak málo času, že som začal pochybovať, kde je môj skutočný domov. Avšak zakaždým, keď sa ocitnem na hlavnom námestí v Banskej Bystrici, najmä večer, keď je tržnica plná svetiel, cítim to. Domov je tu. Tí, ktorí ma dobre poznajú, vedia, že som vášnivý lokálpatriot.

Milovať moje rodné mesto znamená milovať Európu

Ja Richard Golian na Madeire v roku 2023

Od útleho veku som si uvedomoval, že som súčasťou väčšieho, prepojeného sveta. Prvá kamarátka mojej sestry bolo dievča s nemeckým menom, čo bolo v našom meste úplne bežné.

Keď prišiel čas nástupu na strednú školu, výber bilingválneho programu sa zdal ako prirodzené rozhodnutie. Počas týchto rokov ma vyučoval pestrý súbor pedagógov, vrátane Katalánca, Madridčana a dokonca aj talianskej mníšky. Po presťahovaní sa do Prahy mi bakalársku prácu viedol francúzsky profesor a veľká časť mojej diplomovej práce bola napísaná v latinčine. Dnes pracujem s kolegami z Nemecka, Poľska a Rumunska v kancelárii v Prahe.

V skutočnosti mi premýšľanie výlučne v slovenčine pripadá trochu neprirodzené. Nedávalo by mi zmysel písať tento blog len v slovenčine alebo sústrediť svoje aktivity a projekty výlučne na Slovensko. To nie som ja. Ako lokálpatriot som vždy cítil, že moja identita presahuje hranice môjho rodného mesta.

Pre mňa je byť vášnivým lokálpatriotom a oddaným Európanom jedno a to isté. Prečo? Pretože, ako vidíte, moje rodné mesto, môj lokál, je európsky.