Článok
Korelácia vs kauzalita: aký je medzi nimi skutočný rozdiel
Dnes som na LinkedIne narazil na príspevok od jedného digitálneho špecialistu. Presvedčene písal o tom, ako vďaka A/B testu dokážeme zistiť nielen koreláciu, ale skutočnú kauzalitu. Písal o „istote“, akoby štatistika bola niečo ako fyzika newtonovského sveta. Udivuje ma to sebavedomie. Ja ho nemám.
Aký je rozdiel medzi koreláciou a kauzalitou? Korelácia znamená, že sa dve veci pohybujú spolu; kauzalita znamená, že jedna z nich skutočne spôsobuje druhú. Problém je, že naše nástroje nám väčšinou ukážu to prvé a zvádzajú nás tvrdiť to druhé. Za roky vo výkonnostnom marketingu som videl tím oslavovať kampaň, lebo tržby stúpli v týždni jej spustenia, hoci všetko naraz nadvihol sezónny výkyv. Videl som A/B test vydávaný za dôkaz kauzality na vzorke priveľmi malej na vylúčenie náhody. Rozlišovať koreláciu a kauzalitu nie je akademický detail. Je to rozdiel medzi rozhodnutím, ktoré naozaj funguje, a rozhodnutím, ktoré len vyzeralo, že funguje.
Korelácia vs kauzalita: prečo vidíme príčiny tam, kde nie sú
Náš mozog chce poriadok. Ak sa niečo stane po niečom, povie si: „to prvé spôsobilo to druhé.“ Bolí ma hlava? Môže za to káva. Sme stavaní na to, aby sme hľadali príčiny.
Z evolučného hľadiska je to výhodné. Ak sa niečo šuchne v kríkoch, lepšie je utiecť pred neexistujúcim tigrom, než zostať a riskovať. Evolúcia nás naučila radšej niečo predpokladať a pomýliť sa, než zomrieť. A tak vidíme vzorce v náhode, spojenia v nespojenom.
V stredoveku ľudia verili, že kométa prináša nešťastie. Kométa Halley sa objavila v roku 1066, a nasledovala bitka pri Hastingse.
Podobne, celé stáročia sa verilo, že nešťastia, choroby či neúroda sú dôsledkom čarodejníctva. Keď prišla búrka, zomrela krava alebo sa narodilo dieťa s deformáciou, spoločnosť si žiadala vinníka. Často to boli ženy, slobodné a bezdetné. Boli obvinené, mučené a upálené. Vyše 50 000 ľudí, prevažne žien, bolo popravených kvôli domnelej príčine, ktorá neexistovala.
Filozof David Hume už dávno povedal: príčinu nikdy nevidíme, len si zvykneme, že po A nasleduje B. Ale či A spôsobilo B? To je len náš dohad. A štatistika? Tá nám ukáže, že dve veci spolu korelujú alebo majú inú súvislosť, ale nie, čo z čoho istotne vyplýva. Dokonca ani experiment nám nedá istotu, len vyššiu pravdepodobnosť.
Kauzalita je často len hypotéza. Model. Nástroj, nie pravda.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Ste tvorca obsahu a hráte podľa pravidiel YouTubu, Instagramu alebo Googlu? Ste malý podnikateľ a váš biznis model stojí na tom, ako často vás bude odporúčať Amazon, aké drahé budú zobrazenia vo Facebook reklame alebo aké drahé budú kliknutia v Google Ads? Ak celý váš kontakt s publikom alebo zákazníkmi, alebo jeho väčšina, stojí na tom, že vás zobrazí nejaká veľká platforma, nie ste v dobrej pozícii.
Rozvoj umelej inteligencie mení pohľad na to, aké životné cesty dávajú zmysel. To, aké štúdium a profesiu si vybrať.
Bol štvrtok 31. 3. 2022, keď som odovzdal posledné časti mojej agendy kolegom, zaklapol som počítač a šiel do knižnice. Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce a ponoril som sa do filozofie. A som za to nesmierne vďačný. Dnes som, tak ako väčšina ľudí, v jednom kolotoči, a je pre mňa ťažké sa zastaviť a zamyslieť sa nad zásadnými otázkami môjho vlastného života.
Bol september 2023. Môj život, moja práca, všetko bolo úplne iné ako teraz. Bolo to jednoduchšie. Nevlastnil som takmer nič. Potreboval som natočiť jednu reklamu, išiel som v rámci firmy na poschodie, kde bol produkt, ktorý som do tej reklamy potreboval, a tam som si ju všimol prvýkrát. Ona sa mi smeje, keď to tak opisujem, ale mne vtedy vesmír povedal, to je ona.
Ako a prečo postupne opúšťam sociálne siete a veľké platformy. Keď dnes čítam o tom, ako Meta testuje nový spôsob spoplatnenia organického príspevku, ktorý obsahuje linky mimo jej platformu, pripomína mi to, aké správne bolo moje rozhodnutie byť čoraz nezávislejší od veľkých platforiem a sociálnych sietí. Neznamená to, že som ich úplne opustil, znamená to, že to, či budem alebo nebudem v kontakte s mojimi čitateľmi, od nich závisí čím ďalej tým menej, a dnes už takmer vôbec.
Jeden z mojich rodinných príslušníkov opisoval firmu, ktorá má dáta v niekoľkých rôznych nástrojoch a jej zamestnanci ich ešte dnes spájajú ručne, v tabuľkách. To je bežný stav firiem. Keď takým ľuďom niekto povie, nerobte to ručne, použite AI, nebudú mu rozumieť. Väčšina firiem nemá ani základné konektory medzi nástrojmi, ktoré používa. Takéto firmy potrebujú pomoc s firemnou AI transformáciou.
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“