Richard Golian

Narodený roku 1995. Absolvent Univerzity Karlovej. Vedúci výkonnostného oddelenia v Mixit. 10+ rokov v marketingu postavenom na dátach.

#mojacesta #mojarodina #health #vnimanie #filozofia #digital #umelainteligencia #temnota #bezpecnost #financie #politika #slovensko

English Castellano Français

Správa predplatného Výber predplatného

RSS
Newsletter
Nové články do e-mailu
Richard Golian

Zdravím, som Richard. Na tomto blogu zdieľam myšlienky, osobné príbehy — a aj to, na čom práve pracujem. Dúfam, že vám tento článok prinesie hodnotu.

Udivuje ma sebavedomé používanie slov istota a kauzalita

Dáta, štatistika a limity poznania

Autor: Richard Golian

Dnes som na LinkedIne narazil na príspevok od jedného digitálneho špecialistu. Presvedčene písal o tom, ako vďaka A/B testu dokážeme zistiť nielen koreláciu, ale skutočnú kauzalitu. Písal o „istote“, akoby štatistika bola niečo ako fyzika newtonovského sveta. Udivuje ma to sebavedomie. Ja ho nemám.

Vidíme príčiny tam, kde nie sú

Náš mozog chce poriadok. Ak sa niečo stane po niečom, povie si: „to prvé spôsobilo to druhé.“ Bolí ma hlava? Môže za to káva. Sme stavaní na to, aby sme hľadali príčiny.

Z evolučného hľadiska je to výhodné. Ak sa niečo šuchne v kríkoch, lepšie je utiecť pred neexistujúcim tigrom, než zostať a riskovať. Evolúcia nás naučila radšej niečo predpokladať a pomýliť sa, než zomrieť. A tak vidíme vzorce v náhode, spojenia v nespojenom.

V stredoveku ľudia verili, že kométa prináša nešťastie. Kométa Halley sa objavila v roku 1066 — a nasledovala bitka pri Hastingse.

Zhrnutie

Náš mozog je naprogramovaný vidieť vzory tam, kde žiadne neexistujú. Istota a kauzalita v A/B testovaní sú často ilúziou. David Hume to pochopil pred storočiami. Sebavedome používanie týchto slov prezrádza viac o hovorcovi než o dátach.
Richard Golian

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.