Článok
Vytvoril som si vlastné analytics v spolupráci s AI – bez potreby cookie lišty a v súlade s GDPR
Nedávno som si uvedomil, že chcem mať väčší prehľad o návštevnosti môjho blogu.
Mám rád presné a prehľadné dáta. Klasické analytické nástroje ako Google Analytics však majú zásadné nedostatky: nepresné čísla (kvôli zamietnutým súhlasom návštevníkov a rôznym blockerom), nutnosť cookie lišty a nie práve ideálnu transparentnosť v oblasti ochrany osobných údajov.
Rozhodol som sa preto vytvoriť si vlastné analytics, ktoré budú mať čisté, neskreslené dáta a zároveň budú rešpektovať súkromie návštevníkov môjho webu. A keďže žijeme v roku 2025, vybudoval som ich s pomocou generatívnej AI.
Čo sa týka programovania, od svojich 12 rokov, keď som sa začal venovať webovému vývoju, sa považujem za večného začiatočníka. Umelá inteligencia mi však priniesla možnosti a zručnosti, o ktorých som ani len netušil, že ich niekedy budem mať. O tom, ako mi pomáha zlepšovať sa v kódovaní, ako mi vysvetľuje svoje postupy a rozhodnutia, som už na tomto blogu písal. Vďaka tomu sa mi postupne rozšírili obzory o tom, čo všetko dokážem zrealizovať. Jednou z takýchto vecí bol aj môj vlastný analytický nástroj.
Definovanie výstupu a prvé prompty
Pri budovaní takéhoto projektu je podľa mňa dnes potrebné mať nejakú predstavu, čo od toho chcem a na čo mi to bude slúžiť. Nestačí len to, že chcem vlastné analytics.
Začali sme teda tým, že sme si definovali, čo presne chcem merať: dennú návštevnosť, zdroje návštevnosti, zakúpenie mojich platených článkov a detailnejšiu analýzu typov návštevníkov (ľudia vs. podozrivá aktivita vs. boty).
Pri tvorbe prvých tabuliek a grafov sa zdalo, že všetko pôjde ľahko. Neprešlo však veľa času a objavili sa prvé výzvy.
Problémy, ktoré bolo nutné vyriešiť
Prvé SQL dotazy, ktoré sme použili, boli náročné na výpočet a neefektívne. Spomaľovali web. Postupne sme ich ladili, nahradili neefektívne LIKE operácie presnými zhodami a upravili logiku tak, aby sa prechádzali len tie dáta, ktoré skutočne potrebujeme – a zrazu sa všetko rozbehlo.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Ďalšie články
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Čo by mohlo situáciu zmeniť?
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“
