Článok
Veľký problém veľkých korporácií v ére AI
Šestnásť z dvadsiatich siedmich zdrojov nesedelo. Neexistovali, viedli na nefunkčné stránky alebo tvrdili niečo, čo v nich nebolo. Tú správu vydala jedna z najväčších poradenských firiem na svete. Mala byť o kybernetickej bezpečnosti. Stiahli ju.
Štúdia, ktorá nikdy nevyšla
V správe bolo jedno konkrétne číslo. Malo byť z jednej štúdie svetoznámej poradenskej firmy. Taká štúdia ale nikdy nevyšla. To číslo v skutočnosti pochádza z nejakého blogového príspevku. Niekto ho z toho blogu prebral, pripísal ho tej neexistujúcej štúdii a tú dal do správy ako zdroj. Odtiaľ ho prevzal článok v jednom denníku a rozšíril sa do vyše šesťdesiatich novín. Dnes to isté vymyslené číslo opakujú bežné AI modely ako fakt.
Je to chyba AI? Nie. Za výstup mal zodpovednosť človek. Niekto, kto AI nechal pracovať, a výstup po nej neprečítal.
Nie je to jedna firma
Pár mesiacov predtým odovzdala iná firma z veľkej štvorky vláde správu za zhruba 440 000 dolárov. Boli v nej vymyslené akademické zdroje a vymyslený citát sudcu. Firma vrátila 97 000 dolárov a do opravenej verzie dopísala, že použila generatívnu AI.
Dve nezávislé firmy. Oba prípady verejné. To nie je výnimka. Je toho stále viac a viac.
Prečo si to nikto neprečítal?
Otázka nie je, prečo to AI vygenerovala zle. AI odhaduje ďalšie slovo textu, neoveruje reálnu pravdivosť, a keď tvrdí, že áno, aj vtedy len pomocou predikovania ďalšieho slova. Otázka je, prečo to nikto nezachytil. A tu je problém, ktorý veľké korporácie len tak nevyriešia.
Veľká korporácia produkuje obrovské množstvo výstupov. Prechádza nimi množstvo ľudí, z ktorých veľká časť je pohodlná a robí prácu, ktorá im nedáva veľký zmysel. AI im dáva bezprecedentný nástroj na to, aby tú prácu mohli urobiť za minimum času, pričom tá práca na prvý pohľad vyzerá kvalitne.
Pokračovať v čítaní zadarmo
Zadajte e-mail a čítajte ďalej zadarmo. Prihláste sa tým aj na odber mesačného newslettera. Žiadny spam, kedykoľvek sa odhlásite.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Môže AI vymyslieť zdroje v odbornej správe?
Prečo veľké korporácie nezachytia chyby od AI?
Je problém s AI vo firmách v samotnej AI?
Prečo má živnostník v ére AI výhodu oproti korporácii?
Dá sa ešte veriť správe od veľkej značky?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj: ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“