Článok
Čo hľadám u potenciálnych kolegov?
Zdravý sedliacky rozum, osobnosť a vzájomná chémia: Dôležitejšie ako skúsenosti
Zdravý sedliacky rozum
Jasné, môžem niekoho naučiť online reklamu a interpretáciu marketingových dát, ale nemôžem ho naučiť jednoduchý sedliacky rozum. Buď ho človek má, alebo nemá. Ak niekto zbytočne komplikuje jednoduché úlohy alebo ignoruje očividné riešenia, práca s takým človekom sa stáva náročnou. Zdravý sedliacky rozum je kvalita, ktorú sa snažím nájsť u potenciálnych kolegov počas praktickej časti pohovoru.
Chémia
Ďalšia vec, ktorú nemožno vynútiť, je chémia. Podľa mojich skúseností, keď medzi kolegami panuje dobrá chémia, zvládne sa každý problém. Naopak, bez nej sa aj drobné problémy zdajú neprekonateľné. Ak niekto v tíme nerešpektuje ostatných alebo je všeobecne toxický, je potrebné to riešiť. Je dôležité identifikovať tieto vlastnosti už počas prijímacieho procesu alebo skúšobnej doby.
Motivácia
Je ťažké vzbudiť vnútornú motiváciu v niekom, kto ju nemá. Môžem niekoho dočasne inšpirovať a povzbudiť, ale nemôžem to pre neho udržiavať dlhodobo. Práca s niekým, kto neustále potrebuje impulz, je vyčerpávajúca. Táto vlastnosť je často skrytá počas prijímacieho procesu, pretože mnohí ľudia vedia predstierať odhodlanie a motiváciu. Pravda väčšinou vyjde najavo počas prvých týždňov spolupráce.
Takže, čo hľadám u potenciálnych kolegov? Dobrú vzájomnú chémiu, zdravý sedliacky rozum a vnútornú motiváciu. Je to jednoduché.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“