Článok
Akcie a akciové indexy, o ktorých je v médiách počuť najviac, majú čoraz nižšiu návratnosť, pokiaľ ide o skutočné tržby alebo zisky firiem. Tento rozpor ma priviedol k tomu, že som sa začal obzerať po iných príležitostiach – po príležitostiach, o ktorých sa hovorí menej.
Postupne venujem čoraz väčšiu pozornosť sektorom, ktoré majú určitú vnútornú logiku a pomerne často sa opakujúce cykly. Cykly, ktoré sú viditeľné v správaní trhu aj vo vývoji účtovných údajov. Pri niektorých cyklických sektoroch sa cena akcií dokáže dostať až na úroveň účtovnej hodnoty, prípadne veľmi blízko k nej. V takých momentoch sa pre mňa začína meniť pomer rizika a potenciálneho výnosu. Nie preto, že by som očakával rýchly obrat, ale preto, že pri týchto úrovniach už ďalšie poklesy často prestávajú byť pravdepodobné. Oveľa pravdepodobnejšie je buď dlhšie obdobie stagnácie, alebo otočenie cyklu. Aby som to vyjasnil: hovorím tu o účtovnej hodnote firiem v rámci celého sektora. Zaujíma ma sektor ako celok, nie konkrétna firma, keďže pri jednotlivých firmách je vývoj spravidla podstatne menej predvídateľný.
Zameriavam sa teda na celý sektor a jeho opakujúce sa cykly. Kľúčovú úlohu v tomto prístupe zohráva čas. Čakanie na obrátenie cyklu, sledovanie, ako sa cena mesiace alebo dokonca roky pohybuje do strany, je v skutočnosti najmä o disciplíne a trpezlivosti. Navonok sa často nedeje nič zaujímavé a práve to je pre mnohých najťažšie. Paradoxne je to však fáza, ktorú znášam psychologicky lepšie než neustále presúvanie sa z jednej „rastovej príležitosti“ do druhej.
Predtým, než som si tieto typy situácií začal systematicky všímať, mal som tendenciu viac diverzifikovať naprieč rôznymi rastovými sektormi. Dnes, keď vidím logickú cyklickú príležitosť a cena sa pohybuje na úrovni účtovnej hodnoty, mám tendenciu koncentrovať aj väčšiu časť portfólia.
Pokračujte v čítaní
Zadajte e-mail pre odomknutie článku a prihlásenie na odber noviniek. Odhlásiť sa môžete kedykoľvek.
Disclaimer
Tento článok slúži výhradne na informačné a vzdelávacie účely. Nepredstavuje investičné poradenstvo, odporúčanie na kúpu alebo predaj cenných papierov, ani záruku budúceho vývoja trhov. Vyjadruje osobné názory autora, ktorý môže byť zároveň investorom. Investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikom a každý čitateľ by mal svoje rozhodnutia zakladať na vlastnom uvážení a prípadne po konzultácii s licencovaným odborníkom.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“