Moja sestra Kristína a jej svet farieb

Maľby mojej sestry, Kristíny Golianovej

Keď som po dlhšom čase navštívil moju sestru Kristínu, zostal som prekvapený, koľko nových obrazov pribudlo od mojej poslednej návštevy. Jej byt sa zmenil na malú galériu. Obrazy neboli zavesené na stenách, ako by ste možno očakávali, ale boli opreté o nábytok a usporiadané v malých skupinkách. Bolo jasné, že maľovanie sa stalo významnou súčasťou jej života. Chcel som preto pochopiť viac o jej ceste k maľbe a o tom, čo pre ňu znamená.

Plátno pre emócie

Keď som sa jej spýtal, čo ju pri maľovaní inšpiruje, povedala mi, že jej tvorba často vychádza z hlbokých emócií. Povedala:

„Väčšinou mám chuť na maľovanie, keď sa cítim melancholicky a príde na mňa nostalgia. Spomínam na zážitky, ktoré vo mne nechali veľa emócií, a zároveň také, ktoré by som si chcela zopakovať. Preto si ich väčšinou pripomeniem pohľadom na fotky a to, čo sa mi na nich páči, sa snažím namaľovať a zároveň vysporiadať sa s nadbytočnými emóciami.“

Experimentovanie

Kristína sa nepovažuje za skúsenú maliarku, ale to jej nezabránilo skúšať nové veci a rásť ako umelkyňa. Vysvetlila mi to takto:

„Zároveň to pre mňa znamená experiment. Tým, že nie som skúsená v maľovaní, tešia ma všetky malé pokroky, ktoré sa mi podaria. Dlho som sa bála maľovať konkrétne veci na plátno, pretože cítim, že na to nemám techniku ani zručnosti. Bavilo ma maľovať a experimentovať len s tieňovaním a miešaním farieb na plátne v podobe minimalistických obrázkov.“

Cesta nad výsledkom

Jedna vec, ktorú zdôraznila, je, že pre ňu nie je dôležitý výsledok, ale samotný proces maľovania. Povedala:

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.