Článok
Keď som po dlhšom čase navštívil moju sestru Kristínu, zostal som prekvapený, koľko nových obrazov pribudlo od mojej poslednej návštevy. Jej byt sa zmenil na malú galériu. Obrazy neboli zavesené na stenách, ako by ste možno očakávali, ale boli opreté o nábytok a usporiadané v malých skupinkách. Bolo jasné, že maľovanie sa stalo významnou súčasťou jej života. Chcel som preto pochopiť viac o jej ceste k maľbe a o tom, čo pre ňu znamená.
Plátno pre emócie
Keď som sa jej spýtal, čo ju pri maľovaní inšpiruje, povedala mi, že jej tvorba často vychádza z hlbokých emócií. Povedala:
„Väčšinou mám chuť na maľovanie, keď sa cítim melancholicky a príde na mňa nostalgia. Spomínam na zážitky, ktoré vo mne nechali veľa emócií, a zároveň také, ktoré by som si chcela zopakovať. Preto si ich väčšinou pripomeniem pohľadom na fotky a to, čo sa mi na nich páči, sa snažím namaľovať a zároveň vysporiadať sa s nadbytočnými emóciami.“
Experimentovanie
Kristína sa nepovažuje za skúsenú maliarku, ale to jej nezabránilo skúšať nové veci a rásť ako umelkyňa. Vysvetlila mi to takto:
„Zároveň to pre mňa znamená experiment. Tým, že nie som skúsená v maľovaní, tešia ma všetky malé pokroky, ktoré sa mi podaria. Dlho som sa bála maľovať konkrétne veci na plátno, pretože cítim, že na to nemám techniku ani zručnosti. Bavilo ma maľovať a experimentovať len s tieňovaním a miešaním farieb na plátne v podobe minimalistických obrázkov.“
Cesta nad výsledkom
Jedna vec, ktorú zdôraznila, je, že pre ňu nie je dôležitý výsledok, ale samotný proces maľovania. Povedala:
„Maľujem vtedy, keď z toho mám dobrý pocit, a vtedy viem, že na výsledku nezáleží. Dôležitá je aktivita.“
Pohľad do jej galérie
Keď som prechádzal jej bytom, nemohol som si nevšimnúť rozmanitosť jej tvorby. Niektoré obrazy odrážali nostalgické emócie, zatiaľ čo iné boli čisto experimentom s farbami a textúrami. Každý obraz rozprával príbeh alebo zachytával pocit, vďaka čomu jej domov pôsobil ako živá a intímna galéria.
Čo tento príbeh robí ešte výnimočnejším, je spojenie s naším starým otcom, ktorý sa maľovaniu venuje celý život. Aj keď jeho štýl a skúsenosti sú odlišné, obaja zdieľajú lásku k tvorbe, ktorá rozpráva príbeh.
Keď som pozeral na obrazy mojej sestry, usporiadané v skupinkách alebo len tak opreté o nábytok, cítil som hlboký obdiv, ako dokázala premeniť svoje emócie a zvedavosť na niečo hmatateľné a krásne. Každý ťah štetcom niesol kúsok jej srdca.
Inšpirujúca vášeň
Kristínina cesta maľovaním nie je len koníček; je to dôkaz sily kreativity ako formy sebavyjadrenia a emocionálneho liečenia.
Keď som odchádzal, vzal som si so sebou niekoľko jej obrazov do Prahy. Teraz mi zdobia môj byt a pripomínajú mi jej tvorivosť a emócie, ktoré do svojej tvorby vkladá.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Ste tvorca obsahu a hráte podľa pravidiel YouTubu, Instagramu alebo Googlu? Ste malý podnikateľ a váš biznis model stojí na tom, ako často vás bude odporúčať Amazon, aké drahé budú zobrazenia vo Facebook reklame alebo aké drahé budú kliknutia v Google Ads? Ak celý váš kontakt s publikom alebo zákazníkmi, alebo jeho väčšina, stojí na tom, že vás zobrazí nejaká veľká platforma, nie ste v dobrej pozícii.
Rozvoj umelej inteligencie mení pohľad na to, aké životné cesty dávajú zmysel. To, aké štúdium a profesiu si vybrať.
Bol štvrtok 31. 3. 2022, keď som odovzdal posledné časti mojej agendy kolegom, zaklapol som počítač a šiel do knižnice. Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce a ponoril som sa do filozofie. A som za to nesmierne vďačný. Dnes som, tak ako väčšina ľudí, v jednom kolotoči, a je pre mňa ťažké sa zastaviť a zamyslieť sa nad zásadnými otázkami môjho vlastného života.
Bol september 2023. Môj život, moja práca, všetko bolo úplne iné ako teraz. Bolo to jednoduchšie. Nevlastnil som takmer nič. Potreboval som natočiť jednu reklamu, išiel som v rámci firmy na poschodie, kde bol produkt, ktorý som do tej reklamy potreboval, a tam som si ju všimol prvýkrát. Ona sa mi smeje, keď to tak opisujem, ale mne vtedy vesmír povedal, to je ona.
Ako a prečo postupne opúšťam sociálne siete a veľké platformy. Keď dnes čítam o tom, ako Meta testuje nový spôsob spoplatnenia organického príspevku, ktorý obsahuje linky mimo jej platformu, pripomína mi to, aké správne bolo moje rozhodnutie byť čoraz nezávislejší od veľkých platforiem a sociálnych sietí. Neznamená to, že som ich úplne opustil, znamená to, že to, či budem alebo nebudem v kontakte s mojimi čitateľmi, od nich závisí čím ďalej tým menej, a dnes už takmer vôbec.
Jeden z mojich rodinných príslušníkov opisoval firmu, ktorá má dáta v niekoľkých rôznych nástrojoch a jej zamestnanci ich ešte dnes spájajú ručne, v tabuľkách. To je bežný stav firiem. Keď takým ľuďom niekto povie, nerobte to ručne, použite AI, nebudú mu rozumieť. Väčšina firiem nemá ani základné konektory medzi nástrojmi, ktoré používa. Takéto firmy potrebujú pomoc s firemnou AI transformáciou.
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“