Článok
Neistá budúcnosť, nezodpovedané otázky
Píše sa 25. február roku 2025, je 3:47 v noci stredoeurópskeho času a ja ležím v tme, v dome neďaleko Nízkych Tatier na Slovensku. Je ticho. Len tikajúce hodiny upozorňujú, že čas beží.
Svet budúcnosti: Bezprecedentné nerovnosti, chaos, neistota a ďalej nevidím
Čím viac premýšľam o budúcnosti, tým viac si uvedomujem, koľko zásadných otázok nemá odpoveď. Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že naša predstavivosť jednoducho nestačí na to, čo nás čaká o päť alebo desať rokov. Svet ovládaný umelou inteligenciou, automatizáciou, robotizáciou... a pravdepodobne aj niečím, čo si dnes ešte ani nevieme predstaviť. Technologický a spoločenský vývoj nás zrejme zavedie do stavu, pre ktorý dnes ešte nemáme slová.
Sú však veci, ktoré sa mi zdajú pravdepodobné. Napríklad, že budeme čeliť bezprecedentne veľkým nerovnostiam v prístupe k moci, peniazom, informáciám a všetkému ostatnému, čo rozhoduje o tom, ako žijeme. Vidím malú skupinu tých, ktorí budú vlastniť a ovládať technológie, a obrovskú masu ľudí, ktorí budú len konzumentmi obsahu, produktov a ilúzií zmysluplného života.
A ako to bude vyzerať? Predstavujem si dni zredukované na spotrebu obsahu odporúčaného AI. Algoritmy budú rozhodovať o tom, čo by nás malo zaujímať, čo by sme mali sledovať, čomu veriť. Vznikne hlboká priepasť medzi tými, ktorí rozumejú fungovaniu systému, a tými, ktorí len sledujú jeho pokyny alebo budú mať o jeho fungovaní rôznorodé predstavy.
Veľkou otázkou je, ako bude vyzerať detstvo a vzdelávanie. To, ako bude svet vyzerať o rok či dva, si ešte vieme predstaviť. Ale čo potom? Ako deťom vysvetlíme fungovanie sveta, keď si jeho fungovaním nebudeme istí ani my sami?
A čo naša bezpečnosť a sloboda? Čo ak fyzická kontrola alebo dokonca likvidácia spôsobená robotom prestane byť len témou sci-fi? Nechcem na to myslieť. Ale viem, že ignorovanie tejto otázky nás pred nebezpečenstvom a neslobodou neochráni.
Akokoľvek sa na budúcnosť pozerám, vidím len veľmi málo odpovedí a až príliš veľa otázok a problémov. Pýtajme sa tie správne otázky, kým ešte máme možnosť hľadať odpovede a riešenia.
Zánik strednej triedy a rozpad spoločenskej zmluvy
Obávam sa, že nerovnosti, ktoré so sebou prinesie rozvoj umelej inteligencie, povedú, ak sa to nepokúsime nejako zvrátiť, až k zániku strednej triedy. A práve kúpna sila strednej triedy je motorom nášho kapitalizmu. Je to ona, ktorá umožňuje ekonomike rásť, a zároveň je to jej vzdelanosť a spoločenská angažovanosť, ktoré ochraňujú našu demokraciu.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim zisteniam, osobným príbehom a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročne Ako môže byť malý podnikateľ, tvorca obsahu alebo politik… Čo študovať v AI dobe? Aký odbor si vybrať?… Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce, aby som… Ako som sa do nej zamiloval, na prvý pohľad Ako nebyť závislý od sociálnych sietí? Môže ich tvorca… Ako začať s AI vo firme: automatizácia práce a…Získajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
Čím viac nad tým premýšľam, tým viac si uvedomujem, o akú zásadnú tému ide.
Technológie môžu urobiť terorizmus anonymným a dostať ho do úplne iných rozmerov.
Čo ak to, čo dnes považujeme za technologický pokrok, je len predohrou veľkého chaosu?
Ďalšie články
Ste tvorca obsahu a hráte podľa pravidiel YouTubu, Instagramu alebo Googlu? Ste malý podnikateľ a váš biznis model stojí na tom, ako často vás bude odporúčať Amazon, aké drahé budú zobrazenia vo Facebook reklame alebo aké drahé budú kliknutia v Google Ads? Ak celý váš kontakt s publikom alebo zákazníkmi, alebo jeho väčšina, stojí na tom, že vás zobrazí nejaká veľká platforma, nie ste v dobrej pozícii.
Rozvoj umelej inteligencie mení pohľad na to, aké životné cesty dávajú zmysel. To, aké štúdium a profesiu si vybrať.
Bol štvrtok 31. 3. 2022, keď som odovzdal posledné časti mojej agendy kolegom, zaklapol som počítač a šiel do knižnice. Na niekoľko mesiacov som odišiel z práce a ponoril som sa do filozofie. A som za to nesmierne vďačný. Dnes som, tak ako väčšina ľudí, v jednom kolotoči, a je pre mňa ťažké sa zastaviť a zamyslieť sa nad zásadnými otázkami môjho vlastného života.
Bol september 2023. Môj život, moja práca, všetko bolo úplne iné ako teraz. Bolo to jednoduchšie. Nevlastnil som takmer nič. Potreboval som natočiť jednu reklamu, išiel som v rámci firmy na poschodie, kde bol produkt, ktorý som do tej reklamy potreboval, a tam som si ju všimol prvýkrát. Ona sa mi smeje, keď to tak opisujem, ale mne vtedy vesmír povedal, to je ona.
Ako a prečo postupne opúšťam sociálne siete a veľké platformy. Keď dnes čítam o tom, ako Meta testuje nový spôsob spoplatnenia organického príspevku, ktorý obsahuje linky mimo jej platformu, pripomína mi to, aké správne bolo moje rozhodnutie byť čoraz nezávislejší od veľkých platforiem a sociálnych sietí. Neznamená to, že som ich úplne opustil, znamená to, že to, či budem alebo nebudem v kontakte s mojimi čitateľmi, od nich závisí čím ďalej tým menej, a dnes už takmer vôbec.
Jeden z mojich rodinných príslušníkov opisoval firmu, ktorá má dáta v niekoľkých rôznych nástrojoch a jej zamestnanci ich ešte dnes spájajú ručne, v tabuľkách. To je bežný stav firiem. Keď takým ľuďom niekto povie, nerobte to ručne, použite AI, nebudú mu rozumieť. Väčšina firiem nemá ani základné konektory medzi nástrojmi, ktoré používa. Takéto firmy potrebujú pomoc s firemnou AI transformáciou.
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
V minulosti som písal o tom, ako som si vyvíjal vlastný analytický nástroj, ktorý je v súlade s ochranou osobných údajov. Mal detekciu botov už v prvej verzii, no nestačila. Návštevy z directu mali zvláštne vysoký podiel. Keď niekto tvrdí, že 20 % jeho návštev sú boti a 80 % ľudia, kedysi som si to myslel tiež. Dnes by som povedal, že bližšie k pravde je opačný pomer. Takto som k tomu dospel.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“