Článok
Neistá budúcnosť, nezodpovedané otázky
Píše sa 25. február roku 2025, je 3:47 v noci stredoeurópskeho času a ja ležím v tme, v dome neďaleko Nízkych Tatier na Slovensku. Je ticho. Len tikajúce hodiny upozorňujú, že čas beží.
Svet budúcnosti: Bezprecedentné nerovnosti, chaos, neistota a ďalej nevidím
Čím viac premýšľam o budúcnosti, tým viac si uvedomujem, koľko zásadných otázok nemá odpoveď. Možno sa mýlim, ale zdá sa mi, že naša predstavivosť jednoducho nestačí na to, čo nás čaká o päť alebo desať rokov. Svet ovládaný umelou inteligenciou, automatizáciou, robotizáciou... a pravdepodobne aj niečím, čo si dnes ešte ani nevieme predstaviť. Technologický a spoločenský vývoj nás zrejme zavedie do stavu, pre ktorý dnes ešte nemáme slová.
Sú však veci, ktoré sa mi zdajú pravdepodobné. Napríklad, že budeme čeliť bezprecedentne veľkým nerovnostiam v prístupe k moci, peniazom, informáciám a všetkému ostatnému, čo rozhoduje o tom, ako žijeme. Vidím malú skupinu tých, ktorí budú vlastniť a ovládať technológie, a obrovskú masu ľudí, ktorí budú len konzumentmi obsahu, produktov a ilúzií zmysluplného života.
A ako to bude vyzerať? Predstavujem si dni zredukované na spotrebu obsahu odporúčaného AI. Algoritmy budú rozhodovať o tom, čo by nás malo zaujímať, čo by sme mali sledovať, čomu veriť. Vznikne hlboká priepasť medzi tými, ktorí rozumejú fungovaniu systému, a tými, ktorí len sledujú jeho pokyny alebo budú mať o jeho fungovaní rôznorodé predstavy.
Veľkou otázkou je, ako bude vyzerať detstvo a vzdelávanie. To, ako bude svet vyzerať o rok či dva, si ešte vieme predstaviť. Ale čo potom? Ako deťom vysvetlíme fungovanie sveta, keď si jeho fungovaním nebudeme istí ani my sami?
A čo naša bezpečnosť a sloboda? Čo ak fyzická kontrola alebo dokonca likvidácia spôsobená robotom prestane byť len témou sci-fi? Nechcem na to myslieť. Ale viem, že ignorovanie tejto otázky nás pred nebezpečenstvom a neslobodou neochráni.
Akokoľvek sa na budúcnosť pozerám, vidím len veľmi málo odpovedí a až príliš veľa otázok a problémov. Pýtajme sa tie správne otázky, kým ešte máme možnosť hľadať odpovede a riešenia.
Zánik strednej triedy a rozpad spoločenskej zmluvy
Obávam sa, že nerovnosti, ktoré so sebou prinesie rozvoj umelej inteligencie, povedú — ak sa to nepokúsime nejako zvrátiť — až k zániku strednej triedy. A práve kúpna sila strednej triedy je motorom nášho kapitalizmu. Je to ona, ktorá umožňuje ekonomike rásť, a zároveň je to jej vzdelanosť a spoločenská angažovanosť, ktoré ochraňujú našu demokraciu.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Súvisiace články
Čím viac nad tým premýšľam, tým viac si uvedomujem, o akú zásadnú tému ide.
Technológie môžu urobiť terorizmus anonymným a dostať ho do úplne iných rozmerov.
Čo ak to, čo dnes považujeme za technologický pokrok, je len predohrou veľkého chaosu?
Ďalšie články
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Čo by mohlo situáciu zmeniť?
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“
