Vraj som rekordman v priznávaní chýb

Na porade bolo ticho. Riešili sme chybu, ku ktorej sa nikto nechcel priznať.

Nedávno sme mali vo firme poradu, na ktorej sa riešilo jedno pochybenie. Nebola to jednorazová vec, skôr niečo, čo sa opakovalo a pôsobilo systematicky. Atmosféra bola trochu zvláštna – ticho. Vyzvali sme všetkých, aby sa ozvali, ak vedia, čo sa stalo alebo ak za tým stoja. Nikto nič.

A v tom padla poznámka od nášho marketingového riaditeľa, že som vraj firemný rekordman v priznávaní si chýb. Povedané v pozitívnom duchu.

Písal som už o tom, ako sa pozerám na chyby – na blogu mám viacero príspevkov, v ktorých otvorene popisujem konkrétne situácie, kde som niečo pokazil a čo som si z toho odniesol. Ale táto situácia ma donútila pozrieť sa na to ešte z iného uhla. Nie cez to, čo sa stalo, ale cez to, prečo je pre mňa také normálne chybu priznať.

Ja jednoducho mám cieľ, idem za ním, a keď spadnem, dám o tom vedieť, vstanem a idem ďalej. Padnem, obijem si kolená, poviem aj ostatným, že sa to stalo, postavím sa, ošetrím ich a idem ďalej. A áno, padnem znova. A znovu sa postavím.

Čím som starší, tým viac si všímam, že tento spôsob myslenia nie je medzi mojimi rovesníkmi úplne bežný. Dospelí ľudia, z nejakého pre mňa záhadného dôvodu, potrebujú okolo seba vytvárať obraz bezchybnosti. Obraz, že niečo zvládajú, že majú veci pod kontrolou. Aj keď je úplne očividné, že padajú, že sú zmätení, alebo že ich kolená sú krvavé a nevedia, čo s nimi.

Tento príspevok nie je pokusom o vysvetlenie. Netuším, prečo to tak je. Z nejakého dôvodu je pre väčšinu dospelých dôležitejšie, ako ich vidia ostatní, než to, čo je pravda. Tomuto by som chcel porozumieť. Ako im to pomáha v živote?

Malé deti to majú inak. Berú chyby ako súčasť hry. Ako súčasť učenia. A učia sa rýchlejšie. A úprimnejšie. Nehrajú sa na to, že všetko vedia a zvládajú – naopak, práve ich zvedavosť a schopnosť priznať si, že padli, im umožňuje rásť.

Ak sa v tomto chovám ako dieťa, tak dobre. Deti žijú pravdivejší život než väčšina dospelých. A možno nielen v tomto.

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.