Zdravím, som Richard. Na tomto blogu zdieľam myšlienky, osobné príbehy — a aj to, na čom práve pracujem. Dúfam, že vám tento článok prinesie hodnotu.
Vraj som rekordman v priznávaní chýb
Sebareflexia, pokora a učenie chybami
Autor: Richard Golian
Na porade bolo ticho. Riešili sme chybu, ku ktorej sa nikto nechcel priznať.
Nedávno sme mali vo firme poradu, na ktorej sa riešilo jedno pochybenie. Nebola to jednorazová vec, skôr niečo, čo sa opakovalo a pôsobilo systematicky. Atmosféra bola trochu zvláštna – ticho. Vyzvali sme všetkých, aby sa ozvali, ak vedia, čo sa stalo alebo ak za tým stoja. Nikto nič.
A v tom padla poznámka od nášho marketingového riaditeľa, že som vraj firemný rekordman v priznávaní si chýb. Povedané v pozitívnom duchu.
Písal som už o tom, ako sa pozerám na chyby – na blogu mám viacero príspevkov, v ktorých otvorene popisujem konkrétne situácie, kde som niečo pokazil a čo som si z toho odniesol. Ale táto situácia ma donútila pozrieť sa na to ešte z iného uhla. Nie cez to, čo sa stalo, ale cez to, prečo je pre mňa také normálne chybu priznať.
Ja jednoducho mám cieľ, idem za ním, a keď spadnem, dám o tom vedieť, vstanem a idem ďalej. Padnem, obijem si kolená, poviem aj ostatným, že sa to stalo, postavím sa, ošetrím ich a idem ďalej. A áno, padnem znova. A znovu sa postavím.
Pokračujte v čítaní
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.