
Zdravím, som Richard. Na tomto blogu zdieľam myšlienky, osobné príbehy — a aj to, na čom práve pracujem. Dúfam, že vám tento článok prinesie hodnotu.
Zmysel Európy je mier. Aký je zmysel USA, Číny, Ruska a Indie?
Autor: Richard Golian8.5.2025 English Castellano Français
Verejná debata o zjednotenej Európe sa čím ďalej, tým viac dostáva do rovín, ktorým prestávam rozumieť.
Žasnem nad tým, o čom sa v Európe dokážeme vážne baviť, hádať, čo nás dokáže rozdeľovať. A garantujem vám, že keď sa na to, čo tu predvádzame, pozrie niekto v budúcnosti, nazve nás právom hlupákmi.
Začnime, prosím, tú debatu o nás samých úplne odznova. Od základu.
Svetu rozumieme najprv prakticky. To, čo sa nás nejakým spôsobom týka, uchopujeme najprv ako niečo dobré, vhodné k niečomu — alebo naopak, napríklad ako prekážku.
Tak si poďme povedať, kvôli čomu sme sa v Európe začali zjednocovať, čo je zmysel Európy a či ho Európa napĺňa.
Zmyslom Európy je mier.
Otec Európy, Robert Schuman, v úvode svojej deklarácie, na ktorej základe sa začala zjednocovať Európa, napísal:
„Svetový mier nemožno zachovať bez toho, aby sme nevyvinuli tvorivé úsilie, úmerné nebezpečenstvám, ktoré ho ohrozujú.“
Z celej deklarácie je explicitne jasné, že zmyslom európskeho zjednotenia je mier. Že zmyslom Európy je mier. A tento mier sa má dosiahnuť tak, že sa zavedie systém, ktorý urobí ozbrojený konflikt medzi jeho jednotlivými časťami nezmyselným:
„Takto nastolená solidarita vo výrobe učiní úplne očividným, že akákoľvek vojna medzi Francúzskom a Nemeckom sa stane nielen čisto nemysliteľnou, ale aj hmotne nemožnou.“
Podarilo sa to? Je Európska únia vhodná a dobrá na to, na čo bola vytvorená?
Odpoveďou je, že ozbrojený konflikt medzi členmi Európskej únie je nezmyselný a nikdy neprebehol.
Európa v tomto zmysle plní svoj účel.
A preto oslavujeme Deň Európy, preto mám doma modrú vlajku so žltými hviezdami. Som hrdý na to, čo sa nám podarilo.
Sú diskusie, ktoré sa dnes v politickom boji objavujú a rozdeľujú Európu, dôležitejšie ako toto?
Ak nie, prečo sa nimi nechávame rozdeľovať? Sme takí slabí, že nás dokáže rozhádať nejaká regulácia alebo smernica o absolútnej blbosti? Keď nám niečo vadí, tak argumentujme, zmeňme to, vyhrajme voľby a opravme to, čo naozaj treba opraviť. Ale nedokážem pochopiť, že niekoho vôbec napadne kvôli tomu ničiť základ, na ktorom Európa stojí. To nikdy nepochopím.
Svetový mier
Keď sa vrátim k úvodným myšlienkam vyhlásenia Otca Európy, smerovali ešte ďalej — k svetovému mieru:
„Svetový mier nemožno zabezpečiť bez tvorivého úsilia zodpovedajúceho veľkosti hrozieb, ktoré ho ohrozujú.“
A hoci je oficiálna európska hymna len inštrumentálna — aby neuprednostňovala žiadny jazyk — jej najznámejšia spevavá verzia v latinčine hovorí jasne o svetovom mieri. Prvá sloha znie:
Est Europa nunc unita,
et unita maneat.
Una in diversitate,
pacem mundi augeat.
Čo znamená:
Európa je teraz zjednotená,
a nech zostane zjednotená.
Zjednotená v rozmanitosti,
nech prispieva k mieru vo svete.
Európa — už na svojom úplnom začiatku aj dnes — bola myslená nielen ako mierový projekt v rámci svojich hraníc, ale aj ako príspevok k mieru vo svete. A podľa mňa je to niečo, čo by sme si mali pripomínať častejšie — najmä dnes, keď sme od toho stále veľmi ďaleko a svetový mier sa nám stále viac a viac vzďaľuje.
Čo mi príde očividné, je, že ho nedosiahneme bez širšej spolupráce, minimálne s ďalšími svetovými mocnosťami. To je skutočný problém. O tom, ako ho vyriešiť, sa poďme baviť — do tohto dávajme energiu.
Veľmi rád si vypočujem debatu o tom, kde sa zvažujú rôzne stratégie, ako dostať za jeden stôl minimálne EÚ, USA, Rusko, Čínu a Indiu, a ako dosiahnuť aspoň taký bazálny konsenzus, že do seba nebudeme navzájom ako ľudia strieľať.
Ja takúto debatu nevidím. Možno nie som v správnych intelektuálnych kruhoch, ale vo verejnom priestore ju nevidím.
Môj pohľad je, že bez nejakej snahy o vzájomné porozumenie sa nikam nepohneme.
Otázkou je, na čom boli založené tieto mocnosti, čo je ich zmyslom? Ako dnes napĺňajú svoju existenciu? Darí sa im plniť svoj účel?
Prvým bodom je asi snaha pochopiť, na akých myšlienkach boli tieto celky založené.
Zmyslom Spojených štátov amerických je sloboda.
Boli založené ako líder slobodného sveta. Deklarácia nezávislosti (1776) priamo hovorí:
„Všetci ľudia sú stvorení ako si rovní, obdarení ich Stvoriteľom určitými neodňateľnými právami, medzi ktoré patrí život, sloboda a úsilie o šťastie.“
Je potrebné to vnímať v kontexte oslobodenia od Britského impéria a vtedajšieho európskeho konzervativizmu.
To, že boli založené ako líder, odkazuje na určitú výlučnosť.
Zmyslom Číny je obnova.
Zmyslom dnešnej Číny je obnova. Snaží sa obnoviť historickú veľkosť a hrdosť Číny po „storočí poníženia“ (1839–1949), v ktorom trpela zásahmi koloniálnych mocností, vojnovými porážkami, stratou území (Hongkong, Macao) a vnútorným chaosom.
Si Ťin-pching používa pojem Čínsky sen = „veľká obnova čínskeho národa“.
Zmyslom Ruska je veľkosť.
Zmyslom Ruska, aj v minulosti aj dnes, je veľkosť, myslená v širšom zmysle. Po páde Byzancie sa Moskovská Rus začala označovať ako Tretí Rím — dedička pravej viery a morálneho poslania. Moskovský mních Filotej (Philotheus) okolo rokov 1510–1520 napísal list moskovskému veľkokniežaťu Vasilijovi III., a v ňom sa nachádzalo:
„Dva Rímy padli, tretí stojí, a štvrtého už nebude.“
Slovo „Rím“ jednoznačne, okrem iného, symbolizuje veľkosť, a to, že štvrtého už nebude, symbolizuje jedinečnosť, výlučné postavenie.
Dnes, na prvý pohľad podobne ako v Číne, hrá veľkú rolu obnova tejto veľkosti. Ale oba prípady majú svoj špecifický kontext.
Zmyslom Indie je jednota.
Súčasná India vznikla ako demokratická republika, ktorá si dala za cieľ udržať pohromade obrovskú rozmanitosť jazykov, náboženstiev, kást a kultúr.
Jednotu nájdeme už v preambule jej ústavy.
Je to, samozrejme, veľmi veľké zjednodušenie.
Ale:
Zmysel USA, Číny, Ruska a Indie, takto popísaný, je, samozrejme, veľké zjednodušenie. Vo verejnej debate by sme v každom jednom z týchto štátov našli mnohé ďalšie prúdy a myšlienky. Ale nikto nemôže poprieť, že to, čo som tu napísal, hrá veľkú rolu.
A môžeme sa pýtať, ako sa dajú vôbec zladiť tieto myšlienky, ako vôbec začať riešiť tento problém. A vôbec — vnímame dnešný chaotický a rozhádaný svet ako problém? Chce ho niekto riešiť?
Ja osobne nevidím snahu tento problém ani jasne pomenovať, a tým pádom ani snahu ho riešiť.

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.