Článok
AI dnes dokáže vytvoriť grafiku do reklamy. Napíše newsletter. Pripraví produktovú stránku. Človek, ktorý to robil pred ňou, vo firme pravdepodobne stále sedí. Otázka je, čo presne je a bude jeho úloha?
Dlho sa hovorilo, že AI prevezme len rutinu a človeku zostane to dôležité. Nemusí to tak byť. AI vie rýchlejšie než človek zistiť, kde je vo firme najväčší potenciál pohnúť tržbami, akvizíciou, retenciou. A zvládne aj samotnú exekúciu krokov, ktoré sama navrhne.
Keď AI spraví aj rozhodnutie aj prácu, čo zostane človeku?
Mohlo by nás napadnúť, že úsudok.
ČO JE ÚSUDOK V PRAXI
Je to schopnosť pozrieť sa na výstup a vedieť, či je dobrý, a vedieť to v kontexte konkrétnej firmy, nie všeobecne.
Vezmime si prácu reklamného špecialistu. AI mu vygeneruje desať grafík. Ak ten človek nemá úsudok o tom, ako vyzerá dobrá reklamná grafika v kontexte tej konkrétnej firmy (jej zákazníka, jej brand voice, jej trhu) tak nemôže byť ten, koho úsudok rozhoduje. Klikne na tú, ktorá sa mu páči. To nie je úsudok, o ktorom hovorím. To je subjektívny vkus bez opory.
To isté platí pre newsletter. Pre produktovú stránku. Pre čokoľvek, čo sa dá delegovať na AI. Hodnota človeka sa presunula z toho, že to vyrobí, na to, že to posúdi. A posúdiť vie len ten, kto má v danej veci skutočnú odbornosť ukotvenú v kontexte firmy.
PROBLÉM JE, ŽE VÄČŠINA HO NEMÁ
Tu je nepríjemná časť. Väčšina ľudí, ktorí v nejakom odvetví dnes pracujú, má horší úsudok než AI. Nie lepší. Niektorí sú si toho vedomí a tak sa rozhodnú úsudok delegovať: nechajú AI rozhodnúť aj o tom, čo je dobré, lebo sami to nevedia posúdiť spoľahlivejšie.
Ale keď človek nevie správne posúdiť kvalitu, nemôže ani zmysluplne delegovať prácu na AI. Delegovať znamená zostať zodpovedný a vedieť skontrolovať. Kto skontrolovať nevie, len odovzdá a dúfa, toho pozícia stratí zmysel.
V mnohých firmách to vidno celkom jasne. Je tam niekto, kto len vyberie z toho, čo AI vygeneruje, podľa pocitu, a na výsledku sám nič nemení. A je tam niekto, kto je k výsledku kritický a na základe koho podnetov sa výstup naozaj opravuje. To je deliaca čiara.
Tá menšina na druhej strane čiary je iná. Ich úsudok, ukotvený v kontexte firmy, býva oveľa lepší než to, čo dodá AI. A práve dostať AI na ich úroveň je to ťažké.
DOKÁŽEME AI NAUČIŤ ÚSUDOK?
Toto je zásadná otázka. Moja odpoveď: áno, ale nie tak, ako si väčšina predstavuje, a nikdy nie na jeden prompt.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Dokáže AI nahradiť ľudský úsudok?
Ako sa dá AI naučiť úsudok konkrétnej firmy?
Prečo AI nestačia tréningové dáta z internetu?
Koho prácu AI nahradí ako prvého?
Ako zistím, či je môj úsudok nahraditeľný?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
Ďalšie články
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj: ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“