Článok
Pochybnosti vs. Odhodlanie: Ako nájsť správnu rovnováhu
Pochybovať alebo konať s odhodlaním?
Vzdávam úctu umierneným a zvedavým mysliam medzi nami – tým, ktorí neúnavne hľadajú pochopenie, či už v oblasti ľudských interakcií alebo v snahe odhaliť tajomstvá prírody. Obdivujem mysliteľov ako Cicero a Erasmus, ktorí boli obhajcami umiernenosti v dobe emocionálnych presvedčení. Radšej by som počúval umierneného človeka, ktorý má tendenciu pochybovať, ako fanatika. Fanatik sa málokedy snaží pochopiť veci do hĺbky; on verí.
Musíme však uznať význam aj tých, ktorí majú silné presvedčenie a sú odhodlaní konať. Môžu meniť svoj život a svet k lepšiemu. Majú moc pozitívne ovplyvniť jednotlivcov aj celé davy.
Argument pre pochybnosti
Táto časť je pokračovaním príspevku: Ako som sa stal znovu dieťaťom.
Spôsob, akým racionálny skepticizmus spochybňuje nesprávne myšlienky, nás približuje k pravému poznaniu viac než akýkoľvek iný prístup, s ktorým som sa doteraz stretol. Preto si cením tieto princípy:
Pokračujte v čítaní
Zadajte e-mail pre odomknutie článku a prihlásenie na odber noviniek. Odhlásiť sa môžete kedykoľvek.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Súvisiace články
Som vďačný za každý jeden moment prázdnoty, práve preto, že mi ukazuje možnosti, to, kým môžem byť.
V neustále sa meniacom svete, kde odbory vznikajú a zanikajú, vynikla ako niečo, čo pretrvalo celé veky.
Väčšina ľudí o fenomenológii nikdy nepočula. Tí, čo áno, ju často vnímajú ako príliš zložitú na to, aby bola užitočná. Tri roky som ju študoval na Karlovej univerzite. Dodnes ju aplikujem každý deň.
Ďalšie články
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Čo by mohlo situáciu zmeniť?
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“