Článok
Priepasť medzi profesionálmi v AI dobe
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI.
Povedal, že ju takmer nepoužíva. Občas sa jej opýta, ako niečo technické nastaviť. Nič viac. Nezjednodušuje si ňou rutinné úlohy. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné.
To ma zaujalo. Presne tento postoj sa dá pozorovať v rôznych odvetviach, napríklad aj medzi niektorými skúsenými programátormi.
Poznám aj druhú stranu. Profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá. Keď majú niečo vykonať, prvé, čo im napadne, je otázka: dá sa to spraviť cez AI? A keď áno, spravia si na to nástroj. A už to nikdy neklikajú ručne ani nepíšu ten kód ručne.
Dvaja seniórni ľudia robia dnes tú istú prácu v tom istom odbore. Ale ich pracovné dni vyzerajú úplne inak. Za desať rokov v e-commerce som taký rozdiel nevidel.
Ten senior tú istú úlohu spraví dnes, spraví ju o týždeň a spraví ju o rok. Zakaždým od začiatku. Ten druhý ju vyrieši raz, postaví okolo nej automatizáciu a potom sa k nej vracia len vtedy, keď ju treba doladiť alebo opraviť.
Obaja pracujú rovnako tvrdo. Rozdiel je v tom, či sa z výsledku práce stane základ, na ktorý sa na druhý deň pristaví nadstavba, alebo či človek robí každý deň prácu odznova.
Ja patrím k tým druhým. Nič nerobím dvakrát. Čo raz vyriešim, k tomu sa vraciam len ako k postavenému základu, na ktorom staviam niečo ďalšie.
A baví ma to. Pre niekoho je ťažko predstaviteľné ako veľmi. Je to ten istý pocit, aký som mal, keď som sa na základnej škole učil programovať. Vtedy ma to pohltilo. Teraz, pri AI a automatizáciách, cítim podobné flow.
Stretávam sa, napríklad na pohovoroch, s ľuďmi, ktorí to tak vôbec nemajú. Ten senior odmietol AI, lebo výstup nebol stopercentný. Ale tak to nefunguje.
Keď ide o zložitý problém naviazaný na kontext firmy, prvá verzia automatizácie ho zvládne na osemdesiat, deväťdesiat percent. To nie je zlyhanie. To je začiatok. Postupne sa to zlepšuje.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice · €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Prečo niektorí skúsení profesionáli odmietajú AI?
Musí byť AI automatizácia stopercentná, aby mala zmysel?
Je používanie AI otázka zručnosti alebo povahy?
Koľko môže AI automatizácia ušetriť firme?
Prečo sa priepasť medzi firmami v adopcii AI zväčšuje?
Treba AI automatizáciu udržiavať?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj: ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“