Článok
Technologická Európa: Potrebujeme osvetu, investície a víťaznú mentalitu
Keď sa my Európania pozrieme na technologický svet, máme mnoho dôvodov na hrdosť. Napriek tomu má mnoho Európanov pocit, že nám chýbajú technologické spoločnosti a inovatívne firmy. To, čo nám však v prvom rade chýba, je osveta. Ľudia často ani nevedia, že mnohé významné technologické firmy vznikli práve tu.
- Spotify: Zmenilo spôsob, akým počúvame hudbu, a stalo sa globálnym lídrom v oblasti streamovacích služieb.
- ASML: Táto holandská spoločnosť vyrába pokročilé litografické stroje, ktoré umožňujú výrobu polovodičových čipov. Bez ASML by neexistovali čipy pre smartfóny, počítače, autá či umelú inteligenciu.
- ESET: Zabezpečuje kybernetickú bezpečnosť pre milióny užívateľov a je globálnym lídrom v ochrane pred digitálnymi hrozbami.
- SAP: Pomáha firmám na celom svete riadiť svoje procesy efektívne prostredníctvom pokročilého softvéru.
- Mastodon: Decentralizovaná sociálna sieť, ktorá kladie dôraz na súkromie, slobodu prejavu a nezávislosť od korporácií.
- BlaBlaCar: Spája ľudí na spolujazdy, čím mení spôsob, akým cestujeme, a podporuje ekologické riešenia.
Toto sú len niektoré príklady toho, že Európa je domovom skvelých myšlienok a riešení.
Čo nám chýba?
Jednou z najväčších prekážok je nedostatok víťaznej mentality. Európski inovátori a podnikatelia často nemajú taký sebavedomý prístup, aký vidíme v iných častiach sveta. Chýba nám odhodlanie nielen konkurovať, ale aj víťaziť na globálnej scéne. Táto mentalita nechýba v Európe len podnikateľom. Dnes, česť výnimkám, chýba naprieč celou európskou spoločnosťou.
Je čas začať viac rozprávať európskych produktoch a službách, o tom, akými prínosmi sa môžeme pochváliť. Keď spoznáme svoje vlastné príbehy, dokážeme ich použiť ako inšpiračný zdroj pre ďalších vedcov, podnikateľov a inovátorov.
Väčšia osveta pomôže našim európskym firmám pri získavaní nielen zákazníkov, ale aj investorov, čo im umožní rýchlejšie rásť. To, čo nám totiž chýba, je aktívnejší európsky kapitálový trh, viac zameraný na naše firmy. Často investujeme za morom, ale nie vždy preto, že by firmy zo Severnej Ameriky boli kvalitnejšie. Často je to kvôli ich lepšej mediálnej prezentácii ako technologických lídrov. Americké firmy sú navyše často nadhodnotené, čo som podrobnejšie rozobral v mojich starších článkoch. Náš kapitál tak pomáha najväčším technologickým firmám z USA rásť ešte viac, namiesto toho, aby podporoval naše vlastné firmy, a to by sme mali zmeniť.
Európa má nielen potenciál, ale už teraz má skvelé technologické firmy, ktoré formujú budúcnosť. Aby sme však mohli naplno využiť náš potenciál, potrebujeme zlepšiť povedomie o našich úspechoch, rozvíjať kapitálový trh a vytvárať prostredie, ktoré podporuje inovácie. Budúcnosť môže byť európska, ak jej dáme šancu.
Zhrnutie
Ďalšie články
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“
