Článok
Viete, čo je Cyclically Adjusted Price-to-Earnings Ratio (CAPE)? Ak nie, možno by ste mali. Práve teraz sa pohybujeme na úrovniach, ktoré pripomínajú dotcom bubble na prelome tisícročí.
CAPE, známe aj ako Shiller P/E (vytvorené nositeľom Nobelovej ceny Robertom Shillerom z Yale University), je spôsob, ako zistiť, či sú akcie drahé alebo lacné. Počíta sa tak, že porovná cenu akcií na trhu s priemernými ziskami firiem za posledných 10 rokov, pričom tieto zisky upravuje o infláciu. Predstavte si to ako nástroj, ktorý vyhladzuje krátkodobé výkyvy a dáva nám dlhodobý pohľad na to, či je trh nadhodnotený (príliš drahý) alebo podhodnotený (lacný). Ak je CAPE vysoké, znamená to, že akcie môžu byť drahé, čo znižuje pravdepodobnosť vysokých investičných výnosov v budúcnosti. Jedinou výnimkou by bolo, ak by sa dramaticky zvyšovali zisky firiem v nasledujúcom období – tak dramaticky, ako sa to nestalo ani po nástupe internetu.
Príbeh dotcom bubble
V 90. rokoch sa internet stal novou revolučnou technológiou, ktorá sľubovala neobmedzené možnosti. Startupy s nejasnými obchodnými modelmi, ale sľubnými názvami, začali získavať miliardové valuácie, často bez reálnych ziskov. Investori, hnaní optimizmom a strachom, že im ujde vlak, nalievali peniaze do akéhokoľvek podniku, ktorý mal v názve „.com“.
V čase vrcholu internetovej bubliny dosiahol CAPE pre index S&P 500 hodnotu 44,2, čo bolo najvyššie číslo v modernej histórii. Tento indikátor naznačoval, že trh bol extrémne nadhodnotený. Keď si investori uvedomili, že mnohé z týchto firiem nikdy nebudú ziskové, začal výpredaj. Do roku 2002 sa hodnota indexu Nasdaq prepadla o viac ako 75 % a množstvo internetových spoločností zaniklo. Ak niekto investoval na vrchole bubliny v roku 2000, trvalo viac ako desaťročie, kým jeho investícia dosiahla rovnakú reálnu hodnotu. Tento zdĺhavý návrat bol spôsobený nielen poklesom cien, ale aj vplyvom inflácie, ktorá ďalej znižovala skutočnú hodnotu investovaných prostriedkov.
Február 2025
Dnes sa CAPE pre S&P 500 pohybuje okolo 38, čo je výrazne nad historickým priemerom (okolo 16-17).
História sa nikdy neopakuje, ale často sa rýmuje.
Disclaimer
Tento článok slúži výhradne na informačné a vzdelávacie účely. Nepredstavuje investičné poradenstvo, odporúčanie na kúpu alebo predaj cenných papierov, ani záruku budúceho vývoja trhov. Vyjadruje osobné názory autora, ktorý môže byť zároveň investorom. Investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikom a každý čitateľ by mal svoje rozhodnutia zakladať na vlastnom uvážení a prípadne po konzultácii s licencovaným odborníkom.
Zdroje
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu — profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“