Článok
Často som premýšľal, či má zmysel verejne zdieľať moju finančnú cestu a investičné stratégie. Moje skúsenosti sú jedinečné a moje metódy môžu byť pre mnohých náročné na napodobenie.
Rozhodol som sa, že to aj tak skúsim.
Investovanie 50 % môjho príjmu: Sedem rokov nízkonákladového života v Prahe
Od roku 2016, keď som začal študovať na univerzite a presťahoval sa do Prahy, až do roku 2023 sa mi podarilo investovať 50 % môjho príjmu na akciovom trhu. To môže vyvolať predstavu vysokého platu, ale realita bola iná. Môj čas na prácu a zarábanie peňazí bol obmedzený akademickými povinnosťami. Väčšinou som pracoval tak 40 až 80 hodín mesačne. Hranicu 100 hodín som začal prekračovať až po roku 2021. Moja hodinová mzda bola nadpriemerná, keď berieme do úvahy pražských študentov, no nebola nijako extrémna. Hlavným dôvodom vysokej miery investícií bol skromný životný štýl, ktorý som udržiaval, zatiaľ čo som postupne zvyšoval svoje odpracované hodiny.
Býval som na univerzitnom internáte, varil som si jednoduché jedlá a zriedka som si kupoval nové oblečenie. Väčšinu času som venoval štúdiu, práci a samoštúdiu, nemal som čas ani chuť míňať peniaze.
Takto nejako vyzeral môj študentský život, našiel som pár fotiek.
Keď sa pozriem späť, ani mi nepríde, že som sa obmedzoval. Vtedy aj dnes väčšina vecí, ktoré pokladám za dôležité, a všetky tie úplne najdôležitejšie, sa za peniaze kúpiť nedajú.
Vstúpte do knižnice
Plný prístup k mojim myšlienkam, osobným príbehom, zisteniam a tomu, čo sa dozviem od ľudí, s ktorými sa stretávam.
Vstúpte do knižnice — €29,99 ročneZískajte celý článok e-mailom a neváhajte odpovedať, ak o ňom chcete ďalej diskutovať.
Disclaimer
Tento článok slúži výhradne na informačné a vzdelávacie účely. Nepredstavuje investičné poradenstvo, odporúčanie na kúpu alebo predaj cenných papierov, ani záruku budúceho vývoja trhov. Vyjadruje osobné názory autora, ktorý môže byť zároveň investorom. Investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikom a každý čitateľ by mal svoje rozhodnutia zakladať na vlastnom uvážení a prípadne po konzultácii s licencovaným odborníkom.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Čo by mohlo situáciu zmeniť?
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“