Ako sa sústrediť: ranný režim, ktorý som si vybudoval

Dnes, 21. marca, som vstal okolo štvrtej ráno. Pri pohľade z okna na Prahu mi hlavou preletelo viac ako desať nových tém na blogové články. Rýchlo som siahol po mobile a zapísal si ich, aby sa nestratili. Takto to u mňa funguje. Veľký vplyv na moje myslenie a produktivitu má pokoj, ticho a čerstvá ranná myseľ.

Ako sa sústrediť? U mňa odpoveďou nebol nástroj, ale režim. Pevne som si určil začiatok pracovnej doby na 7:30, tiché ranné hodiny medzi 7:30 a 9:30, keď je väčšina kolegov ešte na ceste a na mňa ešte nechodí jedna otázka za druhou, som vyhradil na prácu, ktorá si vyžaduje najhlbšie premýšľanie, a pohovory aj konzultácie som presunul na popoludnie. Táto jediná zmena denného režimu spravila pre moje sústredenie viac než akýkoľvek trik na produktivitu. Ďalej opisujem, ako k tomu došlo.

Vstať vo veľmi skorých ranných alebo až nočných hodinách nie je pre mňa ničím nezvyčajným. Asi polovicu tohtoročných príspevkov na blogu som vymyslel alebo začal písať práve tak, že som okolo tretej či štvrtej začal nad niečím premýšľať a povedal si: "Richard, vieš, že hlava ti už začala pracovať, tak či tak už nezaspíš." A začal som písať.

Pohľad z mojej izby pred východom slnka

Ako som zmenil svoj režim, aby som sa sústredil

Moje občasné skoré ranné vstávania však spôsobovali, že môj deň vyzeral vždy inak: raz som prišiel do práce o 9:30, inokedy o 6:00. Jeden deň som spal osem hodín, iný len tri a pol. Cítil som na sebe negatívne dopady. Povedal som si, že potrebujem režim. Začal som tým, že som si definitívne určil začiatok pracovnej doby na 7:30. Odvtedy to, vždy, keď mi do toho vyslovene niečo neskočí, dodržiavam a do kancelárie prichádzam každé ráno medzi 7:20 a 7:40.

Mám dva typy rána: buď vstanem okolo šiestej a akurát to stíham, alebo vstanem skôr, okolo tretej či štvrtej. Vtedy sa mi niečo začne honiť hlavou, dostanem svoj typický ranný produktívny focus, ktorý trvá do šiestej, potom sa najem a idem do práce. Už to ale zďaleka nie sú tie skoky ako kedysi, keď som jeden deň vstal o tretej a druhý deň o 8:30.

Túto zmenu si neviem vynachváliť. Čas v tichej kancelárii od 7:30 do 9:30, keď je väčšina kolegov ešte na ceste do práce a na mňa nechodí jedna otázka za druhou, dramaticky zvýšil moju schopnosť sústrediť sa a podľa mňa aj moju pridanú hodnotu pre firmu. Áno, vedenie tímu si vyžaduje, aby som bol tímu k dispozícii, keď ma potrebuje. Ale podľa mňa mu najväčšiu pridanú hodnotu viem dať vtedy, keď najproduktívnejšiu časť pracovného dňa venujem hľadaniu riešení, či už ide o slabé miesto v tom, ako k niečomu pristupujeme, alebo chybu v dátach. Potom sú konzultácie s kolegami počas dňa omnoho plodnejšie.

K môjmu novému pracovnému režimu patrí aj to, že sa snažím všetko skutočne zásadné, tam, kde tú intelektuálnu prácu musím odviesť primárne ja, vyriešiť doobeda. Popoludní väčšinou reportujú kolegovia alebo mám pohovory. Okná na pohovory ponúkam kandidátom už takmer výlučne popoludní. Vtedy častejšie informácie prijímam a spracovávam, je to iný typ činnosti ako riešenie náročného problému, na ktorý sa potrebujem sústrediť osamote. Aj z pohovorov a konzultácií často vzídu zásadné otázky, ale najradšej sa na ne sústredím ráno. Aj keď sa snažím prísť na riešenie hneď, často mi napadne až na druhý deň, tak to proste mám.

Tento model mi aktuálne vyhovuje najviac. Ale nemám patent na rozum. Ak tento príspevok číta niekto, kto v tom vidí slabé miesto, alebo má niečo, čo mu funguje lepšie, budem vďačný, keď mi dá vedieť. Správne nastavenie režimu a rozdelenie energie v priebehu dňa mi príde ako úplne zásadná otázka, ktorá má veľký dopad na to, či uspejeme, alebo nie, a či žijeme kvalitný život.

PS: Ak ti práve napadlo, že „možno by stačilo nevstávať o tretej ráno“, ďakujem za radu, len to prosím skús vysvetliť mojej hlave. Tá totiž, keď sa raz rozbehne na niečo myslieť, už nezaspí.