Zmenil som denný režim. V rannom tichu som najproduktívnejší

Dnes, 21. marca, som vstal okolo štvrtej ráno. Pri pohľade z okna na Prahu mi hlavou preletelo viac ako desať nových tém na blogové články. Rýchlo som siahol po mobile a zapísal si ich, aby sa nestratili. Takto to u mňa funguje. Veľký vplyv na moje myslenie a produktivitu má pokoj, ticho a čerstvá ranná myseľ.

Vstať vo veľmi skorých ranných alebo až nočných hodinách nie je pre mňa ničím nezvyčajným. Asi polovicu tohtoročných príspevkov na blogu som vymyslel alebo začal písať práve tak, že som okolo tretej či štvrtej začal nad niečím premýšľať a povedal si: "Richard, vieš, že hlava ti už začala pracovať, tak či tak už nezaspíš." A začal som písať.

Pohľad z mojej izby pred východom slnka

Moje občasné skoré ranné vstávania však spôsobovali, že môj deň vyzeral vždy inak – raz som prišiel do práce o 9:30, inokedy o 6:00. Jeden deň som spal osem hodín, iný len tri a pol. Cítil som na sebe negatívne dopady. Povedal som si, že potrebujem režim. Začal som tým, že som si definitívne určil začiatok pracovnej doby na 7:30. Odvtedy to – vždy, keď mi do toho vyslovene niečo neskočí – dodržiavam a do kancelárie prichádzam každé ráno medzi 7:20 a 7:40.

Mám dva typy rána: buď vstanem okolo šiestej a akurát to stíham, alebo vstanem skôr, okolo tretej či štvrtej. Vtedy sa mi niečo začne honiť hlavou, dostanem svoj typický ranný produktívny focus, ktorý trvá do šiestej, potom sa najem a idem do práce. Už to ale zďaleka nie sú tie skoky ako kedysi – keď som jeden deň vstal o tretej a druhý deň o 8:30.

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.