Článok
Ako sa sústrediť a robiť hĺbkovú prácu: ranný režim, ktorý som si vybudoval
Dnes, 21. marca, som vstal okolo štvrtej ráno. Pri pohľade z okna na Prahu mi hlavou preletelo viac ako desať nových tém na blogové články. Rýchlo som siahol po mobile a zapísal si ich, aby sa nestratili. Takto to u mňa funguje. Veľký vplyv na moje myslenie a produktivitu má pokoj, ticho a čerstvá ranná myseľ.
Ako sa sústrediť? U mňa odpoveďou nebol nástroj, ale režim. Pevne som si určil začiatok pracovnej doby na 7:30, tiché ranné hodiny medzi 7:30 a 9:30, keď je väčšina kolegov ešte na ceste a na mňa ešte nechodí jedna otázka za druhou, som vyhradil na prácu, ktorá si vyžaduje najhlbšie premýšľanie, a pohovory aj konzultácie som presunul na popoludnie. Táto jediná zmena denného režimu spravila pre moje sústredenie viac než akýkoľvek trik na produktivitu. Ďalej opisujem, ako k tomu došlo.
Vstať vo veľmi skorých ranných alebo až nočných hodinách nie je pre mňa ničím nezvyčajným. Asi polovicu tohtoročných príspevkov na blogu som vymyslel alebo začal písať práve tak, že som okolo tretej či štvrtej začal nad niečím premýšľať a povedal si: "Richard, vieš, že hlava ti už začala pracovať, tak či tak už nezaspíš." A začal som písať.
Ako som zmenil svoj režim, aby som sa sústredil
Moje občasné skoré ranné vstávania však spôsobovali, že môj deň vyzeral vždy inak – raz som prišiel do práce o 9:30, inokedy o 6:00. Jeden deň som spal osem hodín, iný len tri a pol. Cítil som na sebe negatívne dopady. Povedal som si, že potrebujem režim. Začal som tým, že som si definitívne určil začiatok pracovnej doby na 7:30. Odvtedy to – vždy, keď mi do toho vyslovene niečo neskočí – dodržiavam a do kancelárie prichádzam každé ráno medzi 7:20 a 7:40.
Pokračovať v čítaní zadarmo
Zadajte e-mail a čítajte ďalej zadarmo. Prihláste sa tým aj na odber mesačného newslettera. Žiadny spam, kedykoľvek sa odhlásite.
Zhrnutie
Časté otázky k téme článku
Ako sa sústrediť počas pracovného dňa?
Ako robiť hĺbkovú prácu?
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Ďalšie články
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Vyvíjam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma od yfinance, FRED a Shillerovho datasetu a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“