Robert Fico zabúda, kedy a ako začala druhá svetová vojna

Robert Fico pred pár dňami povedal:

“Vážený pán veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku, poviem to úprimne a od srdca. A vôbec nebudem preháňať. Som veľmi rád, že som medzi normálnymi ľuďmi. Nie často máme takúto príležitosť sa stretnúť s ľuďmi, ktorí presne vedia, čo sa dialo v rokoch 1941 až 1945.”

V rovnakom príhovore vyslovil tieto slová:

“Je taká múdra veta, ktorá pripomína, že kto zabúda na históriu alebo ju nechce poznať, je odsúdený na to, že sa takáto história potom zopakuje.”

Ja by som preto chcel pripomenúť históriu, na ktorú Robert Fico vo svojom prejave zabudol alebo ju nechce poznať.

Keď hovorí o druhej svetovej vojne, zabúda alebo nechce poznať to, kedy a ako začala:

• Druhá svetová vojna začala 1. septembra 1939, a to tak, že Nemecko a Slovensko vojensky napadli Poľsko.

• 17. septembra 1939 sa k invázii do Poľska pridal Sovietsky zväz.

Nechápem, ako je možné, že dnes nedokážeme veci pomenovať tak, ako naozaj sú, a ohýbame alebo zabúdame základné fakty z histórie. Ako sa potom chceme s históriou vyrovnať alebo sa z nej poučiť?

Je to jednoduché: druhá svetová vojna sa začala inváziou do Poľska, na ktorej sa podieľal aj Sovietsky zväz, pričom svoje úsilie koordinoval s Nemeckom. Slovensko bolo súčasťou tejto invázie od prvého dňa vojny. A na to, aby som to vedel a nezabúdal, nepotrebujem ani knihu, ani Wikipédiu, pretože môj prastarký bol vtedy ako vojak nasadený na poľských hraniciach.

Treba si tiež otvorene priznať, že Slovenská armáda sa od roku 1941 zapojila do invázie do Sovietskeho zväzu. Keďže pomáhala získavať alebo udržiavať okupované územia, nemôžeme ju úplne zbaviť zodpovednosti za to, čo sa na týchto územiach dialo.

Pripomínať si musíme aj to, že Slovensko bolo jediným štátom na svete, ktorý platil Nemecku za to, že ho zbavilo židovského obyvateľstva. Nehrajme sa teda na to, že sme vždy stáli na dobrej strane alebo na strane víťazov.

Zároveň je dôležité pripomenúť, že v roku 1944 veľká časť Slovenskej armády vojensky povstala proti samotnému Nemecku počas Slovenského národného povstania. A to tiež nemám len z kníh alebo hodín dejepisu — naša rodina to žila. Môj prastarký bol aktívnym účastníkom povstania, čo okrem iného znamenalo, že keby nebolo šťastia a ľudí, ktorí našej rodine pomohli, skončila by v masovom hrobe v Kremničke ako mnohé ďalšie rodiny povstalcov a partizánov. A ja by som tu dnes nebol.

A áno, pri porážke nacistických a fašistických režimov v Nemecku a na Slovensku zohral kľúčovú úlohu Sovietsky zväz a Červená armáda. Zo všetkých členov protihitlerovskej koalície zažil Sovietsky zväz najväčší teror a mal najviac obetí. Podľa mňa by si každý civilizovaný človek mal uctiť pamiatku každého vojaka, ktorý v dobrej viere bojoval proti týmto zverským režimom.

Ale to neznamená, že vymažeme to, čo sa dialo pred rokom 1941 alebo po roku 1945. Je potrebné povedať si aj A, aj B, aj C — a to vždy.

Ak sa chceme k našej histórii postaviť ako skutočne dospelá spoločnosť, tak aspoň v základných veciach pomenujme, čo sa reálne dialo, a nie aby sme naše slová vždy prispôsobovali auditóriu alebo tomu, akých máme politických spojencov.

Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.