Sila Vytrvalosti

Keď premýšľam o svojich najväčších silných stránkach, nepoukazujem na talent. Ako som už v minulosti písal, nepovažujem sa za výnimočne nadaného – poznám ľudí, ktorí sú talentovanejší než ja. To, čo však poháňa môj pokrok, je niečo iné: energia, vytrvalosť a schopnosť kriticky sa zamýšľať nad vlastnými činmi.

Už som písal o dôležitosti sebakritiky. Teraz by som sa rád zameral na vytrvalosť, ktorú vnímam ako prirodzený dôsledok dvoch iných vlastností: orientácie na budúcnosť a schopnosti vybrať si ciele, ktoré sú dostatočne vzrušujúce na to, aby udržali moje úsilie.

Dlhodobé myslenie a sila z minulosti

Žijeme vo svete, ktorý často oslavuje mantru carpe diem, zdôrazňujúc dôležitosť žiť v prítomnom okamihu. Hoci tento pohľad rešpektujem – a občas ho aj prijímam – moja prirodzená tendencia smeruje k budúcnosti. Pre mňa musia mať takmer všetky kroky, ktoré dnes podniknem, dlhodobý význam, čo je typické pre INTJ osobnosť.

Zároveň čerpám silu z pohľadu do minulosti. V mojich žilách prúdi krv tých, ktorí bojovali v prvej a druhej svetovej vojne. Moja rodinná história je bohatá na odolnosť a vodcovstvo. Vidím to na postavách ako brat mojej prababičky, generál a prvý politický predstaviteľ, ktorý sa postavil proti autokracii počas búrlivých deväťdesiatych rokov na Slovensku. Vidím to aj v mojej bezprostrednej rodine – môj otec, ktorý sa vo svojej mladosti obratne pohyboval v ekonomike Slovenska po revolúcii, a môj strýko, ktorý s odhodlaním viedol hokejový klub v našom rodnom meste. A mohol by som pokračovať; existuje mnoho ďalších príkladov, ktoré mi pripomínajú silu a potenciál ukrytý v mojich koreňoch.

Toto dedičstvo ma inšpiruje pristupovať k výzvam s odhodlaním a sebadôverou.

Ale pohľad na minulosť a budúcnosť nestačí. Vytrvalosť si vyžaduje niečo viac.

Per aspera ad astra

V jadre mojej vytrvalosti leží neochvejná túžba po tom najlepšom. Každý cieľ, ktorý sledujem, musí predstavovať najlepší možný výsledok. Keď má cieľ skutočne zmysel, je ľahšie venovať mu roky – alebo dokonca celý život.

Sebakontrola ako vedľajší produkt zmyslu

Prepojenie medzi čerpaním sily z minulosti, víziou budúcnosti a sledovaním inšpirujúceho cieľa mi dávq pozoruhodnú sebakontrolu.

Moja rodina, najmä moja mama, mi často radí „užívať si viac“ a „neobmedzovať sa“. Ale ja to vidím inak. Pre mňa radosť spočíva v ceste za niečím výnimočným. Silná sebadisciplína je pre mňa jednoduchá, pretože môj cieľ je úzko spätý s tým, čo si vážim.

Táto ľahkosť sebakontroly ma odlišuje. Hoci mnohí rozumejú dôležitosti vytrvalosti a disciplíny, pre väčšinu to vyžaduje veľa energie. Ako povedal Seneca: "Imperare sibi maximum imperium est" – vládnuť sám sebe je najväčšia moc. Pre mňa je to niečo prirodzené, čo si nevyžaduje takmer žiadne úsilie. Považujem to za dar – niečo, za čo som hlboko vďačný.

Viem, že som povedal, že sa necítim výnimočne nadaný, ale toto je zvláštny druh daru. Nie je to niečo, s čím som sa narodil, ani niečo, čo mi bolo dané. Namiesto toho je to niečo, čo som si vybudoval – dar formovaný jasnosťou účelu, neochvejným zameraním na vzrušujúce ciele a zdokonalený lekciami z mojej minulosti a minulosti mojej rodiny. Tieto lekcie zahŕňajú príklady odolnosti a sily, ale aj momenty, keď slabá vytrvalosť a sebakontrola mali nepríjemné dôsledky.

Som vďačný za všetky tieto lekcie.