Každý človek je jedinečný: Flow, špeciálny záujem a hyper-focus

Keď sa s niekým v mojom okolí rozprávam o osobe, ktorá má určité jedinečné rysy, často počujem: "Je taký a taký, nedá sa s ním komunikovať, autista." Slová, ktoré sú spojené s neurodivergenciou, sa používajú takmer výlučne v negatívnom kontexte, či už ako urážka alebo náznak výsmechu.

Pre vysvetlenie, neurodivergentní ľudia sú tí, ktorých kognitívne a neurologické procesy sa odlišujú od priemeru.

Poďme si teda najprv rozobrať, ako sa s podobnými pojmami v súčasnosti pracuje v bežnej populácii, a to na príklade autizmu.

Predsudky voči tým, ktorí majú rysy, ktoré sa zvyknú spájať s neurodivergenciou, často vychádzajú zo stereotypov. Všeobecná predstava je taká, že na jednej strane máme úspešné osobnosti ako Elon Musk, na druhej strane predstavu o ľuďoch úplne „neschopných“ fungovať v spoločnosti. Veľkú úlohu zohrávajú médiá. Filmy a seriály často vykresľujú postavy s autistickými rysmi ako geniálnych outsiderov.

Ďalšie predsudky vychádzajú z toho, že sa hovorí o autistických rysoch ako o poruchách autistického spektra. Hovorí sa o ochorení, diagnostike a snahe liečiť. Miešajú sa pojmy – buď sa dávajú na jednu hromadu všetci s určitými rysmi aj diagnostikovaní autisti, vrátane tých, ktorí to majú v živote skutočne najzložitejšie a nevedia samostatne fungovať (to je téma sama o sebe, ktorú týmto príspevkom nechcem nijako zľahčovať), alebo sa násilne a veľmi nešťastne vytvárajú v rámci osôb s jedinčnými rysmi rôzne kategórie. Existuje prehnaná a zbytočná snaha celú túto tému zjednodušovať, aby sme nabrali dojem, že sme ju pochopili. Mne to však príde ako opak pochopenia. Zložité otázky nemajú jednoduché odpovede.

Je dôležité zdôrazniť, že nie všetci ľudia s tzv. autistickými rysmi prejavujú všetky tieto črty, a ak áno, tak v rôznej miere. A zďaleka nie každý, o ktorom máme dojem, že vykazuje autistický rys, je autista. Jedinečný spôsob prežívania a interakcie so svetom si vyžaduje individuálny prístup ak sa chceme aspoň tváriť, že sa tomu snažíme porozumieť.

Každý človek je jedinečný, niekto vykazuje rysy popísané nižšie, a niekto je jedinečný niečím iným.

Čo sú autistické rysy podľa Svetovej zdravotníckej organizácie?

Na tomto príklade ukážem, aký problém má ešte aj dnes bežná prax, a tým je medicínska diagnostika.

• Poruchy sociálnej interakcie:
  • Ťažkosti v porozumení a používaní neverbálnych komunikačných znakov (napr. očný kontakt, gestá, mimika).
  • Nedostatok reciprocity v sociálnych vzťahoch (problémy so zdieľaním záujmov alebo emócií).
• Poruchy komunikácie:
  • Oneskorenie alebo absencia vývinu reči bez alternatívnych komunikačných foriem (napr. gestá).
  • Echolália (opakované používanie slov alebo fráz).
  • Problémy s vedením dialógu alebo iniciovaním komunikácie.
• Opakujúce sa správanie a záujmy:
  • Silná fixácia na rutiny alebo rituály.
  • Repetitívne pohyby.
  • Obmedzené alebo intenzívne záujmy na konkrétnu tému alebo objekt.
• Zmyslové spracovanie:
  • Precitlivenosť alebo nedostatočná citlivosť na zmyslové podnety (napr. zvuky, svetlo, textúry).
  • Neobvyklé reakcie na zvuk, farby alebo fyzický kontakt.
• Kognitívne a emocionálne správanie:
  • Ťažkosti s pochopením perspektívy iných ľudí.
  • Ťažkosti s adaptáciou na zmeny alebo neočakávané udalosti.

Keď to čítate, možno ste sa sami našli v niektorej z týchto vlastností, a neznamená to, že ste diagnostikovateľný autista, alebo že by ste mali ochorenie, ktoré je potrebné liečiť, a už vôbec nie to, že by to malo byť niečo, čo vás diskvalifikuje.

Flow, špeciálny záujem a hyper-focus

Uveďme si príklad povrchnosti a neporiadku v pojmoch. Ja nie som autista (nemám dôvod si to myslieť), ale to neznamená, že niekto, kto by sa na moje správanie v minulosti pozrel povrchne, by v ňom nenašiel napríklad znaky intenzívneho záujmu o nejakú tému. Určitým pohľadom sa v niečom z toho môže nájsť aj neurotypický človek (priemerný človek), aj človek neurodivergentný (mimo priemeru), a aj človek, ktorý má vyslovene diagnostikovateľný autizmus. Záleží od kontextu a od intenzity danéhy rysu. A tu môžete vidieť, aký je v tých pojmoch, ktoré sa bežne v populácií používajú, neporiadok.

Aby sme išli v tejto téme hlbšie, tak napríklad rozdiel medzi intenzívnym záujmom ako autistickou črtou, hyperfocusom a flow podľa mnohých je:

• Flow môže zažiť ktokoľvek, je to krátkodobý stav intenzívneho zamerania a úplného ponorenia sa do činnosti, pri ktorom jednotlivec stráca pojem o čase, má jasný cieľ, cíti sa motivovaný a dosahuje optimálny výkon.
• Hyperfocus je krátko až strednodobý stav, v ktorom je človek extrémne pohltený určitou činnosťou do takej miery, že ignoruje všetko ostatné – čas, okolie, základné potreby. Vzniká spontánne, na základe určitého stimulu. Môže sa vyskytnúť u kohokoľvek. Je však už spájaný aj s neurodivergenciou. Na rozidel od flow nemusí byť vždy produktívny.
• Špeciálne záujmy sú intenzívne, dlhodobé fascinácie konkrétnymi témami alebo aktivitami. Poskytujú pocit bezpečia a štruktúry a sú často základnou súčasťou identity daného jedinca. Opäť sa môže do určitej miery vyskytnúť u kohokoľvek, ale je spájaný s autizmom.

Pri povrchnom pohľade na človeka sa však môže zdať, že ide o jednu a tú istú vec. A ak pôjdeme hlbšie, myslím, že zistíme, že to nie sú ani len tri veci, ale niečo omnoho zložitejšie.

Keď hovorím alebo píšem o mojich záujmoch a vášniach, je to niečo, čo môže do určitej miery zažiť každý. Uvediem príklad môjho najíntenzívnejšieho focusu v živote. Keď som mal 13 rokov, mal som taký silný záujem o programovanie a tvorbu webu, že som vypol na niekoľko mesiacov svet naokolo. Dovtedy som bol každý deň na futbalovom alebo hokejbalovom ihrisku s kamarátmi, ale zo dňa na deň som sa odmlčal. Celé letné prázdniny som strávil jednou činnosťou. Urobiť si pomocou PHP a SQL vlastné fórum a potom aj obdobu wikipédie bolo pre mňa dovtedy najväčším intelektuálnym dobrodružstvom, aké som zažil. Fascinovalo ma, že sa zároveň učím niečo výnimočné, čo moji spolužiaci na základke nevedia, a zároveň niečo budujem, čo im potom budem môcť ukázať, pretože to bude verejné na internete. Nakoniec sa, myslím, jeden alebo dvaja z nich na moje fórum aj zaregistrovali, boli to jedni z prvých užívateľov. Nemusím hovoriť, aká to bola pre mňa v 13 rokoch dôležitá vec. A preto áno, pri focusovaní na túto tému som zanedbával všetko ostatné – a trvalo to niekoľko mesiacov. Nepovažovalo sa to v mojom okolí za úplne typické, čo mi bolo dávané najavo.

V tomto prípade išlo o spontánny veľmi produktívny focus, ktorý bol spojený so silným podnetom a jasným cieľom. Trvalo to dlhšie ako typický hyperfocus alebo flow a do určitej miery to formovalo moju identitu až do dnes. O čo presne išlo? Neviem.

Tento príklad demonštruje dôležitosť hlbšieho ponorenia sa do témy a nie plávania po povrchu. V mojom prípade vidím prvky rôznych kategórií, a to, že to neviem zaradiť ani do jednej z nich, hovorí niečo samo o sebe.

Každý človek je jedinečný

Nemám diplom na túto oblasť a môj príspevok, ktorý som poňal tak, aby zahŕňal určité jedinčné rysy v širšej miere, nechce zľahčovať situáciu, v ktorej sa nachádzajú ľudia s určitou diagnózou, najmä tí, ktorých ich stav limituje v bežnom živote a nedovoľuje im fungovať v tomto svete samostatne. Mojím cieľom bolo prispieť k lepšiemu pochopeniu a rešpektu voči rozmanitosti ľudskej skúsenosti a vyzdvihnúť, aké dôležité je vnímať každého ako jedinečnú bytosť.

Tí, ktorí majú určité jedinečné rysy, vnímajú svet jedinečne tak, ako ho jedinečne vníma ktokoľvek z nás. Nie je nutné k tomu pridávať nič s negatívnou konotáciou, nič so snahou toho človeka niekam zaradiť alebo zmeniť. Keď to robíme, podporujeme tým len fenomén maskovania tejto jedinečnosti. Osoby, ktoré sú medzi nami, napríklad naši kolegovia, potom vynakladajú veľké množstvo energie na to, aby sa ich odlišnosti navonok nijako neprejavovali a aby sa prispôsobili spoločenským normám. Takéto maskovanie môže mať pre nich veľmi negatívne dopady. Myslime na to, keď volíme slová.