Článok
Prečo som súčasťou Volt Europa? Reálna pozitívna zmena a inovatívny prístup
Som veľký lokálpatriot, milujem svoje rodné mesto. Od detstva som si však uvedomoval, že som súčasťou väčšieho, prepojeného sveta. Byť lokálpatriot pre mňa znamená byť aj angažovaným Európanom.
Preto ma veľmi zaujalo, keď som v roku 2019 prvýkrát počul o Volt Europa, hnutí, ktoré sa snaží veľmi inovatívnym spôsobom o pozitívnu zmenu v Európe. Je to najinovatívnejší politický projekt, aký poznám.
A tak som sa rozhodol koncom roku 2019 prísť na jedno stretnutie Volt Slovensko v Bratislave, vtedy to bolo na Slovensku občianske združenie, ktoré malo pár členov. A zistil som niečo, čo je asi aj logické, že okolo zaujímavej myšlienky sa zoskupujú skutočne zaujímaví a nadšení ludia, ktorí do toho dávajú veľa energie a volný čas. Moje vlastné nadšenie dokumentuje to, že som kvoli hodine v kaviarni cestoval vlakom 5 hodín do Bratislavy. V ten deň som sa rozhodol do Volt Europa vstúpiť a ani raz som svoje rozhodnutie neoľutoval.
Medzitým Volt Europa získal niekoľko poslaneckých kresiel v Európskom parlamente, má viac ako 20 tisíc členov po celej Európe a na Slovensku je registrovaný ako politická strana. Komunita ľudí, ktorí sa snažia o pozitívnu zmenu v Európe, neustále rastie.
Prečo som jej súčasťou?
Zjednotená Európa, ktorú je vo svete počuť
Pri pohľade na dnešný svet nevidím žiadny racionálny argument proti tomu, aby bola Európa jednotnejšia a sebavedomejšia.
Chcem, aby nás svet bral vážne a aby sme si stáli za svojimi názormi. Chcem, aby nás Čína, India a USA brali ako rovnocenného partnera diskusie vo všetkých oblastiach.
Povedzme si to na rovinu, kto bude brať napríklad španielskeho premiéra v Číne ako rovnocenného partnera? Deklaratívne možno áno, ale reálne nikto. Buď bude niekto sebavedomo konať za Európu, alebo budeme vnímaní len ako turistická destinácia, pamiatková rezervácia európskej kultúry pre turistov z celého sveta. To je realita, ktorú si musíme priznať.
Pokračujte v čítaní
Zadajte e-mail pre odomknutie článku a prihlásenie na odber noviniek. Odhlásiť sa môžete kedykoľvek.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu — profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné — posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať — systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“