Článok
Prečo som súčasťou Volt Europa? Reálna pozitívna zmena a inovatívny prístup
Som veľký lokálpatriot, milujem svoje rodné mesto. Od detstva som si však uvedomoval, že som súčasťou väčšieho, prepojeného sveta. Byť lokálpatriot pre mňa znamená byť aj angažovaným Európanom.
Preto ma veľmi zaujalo, keď som v roku 2019 prvýkrát počul o Volt Europa, hnutí, ktoré sa snaží veľmi inovatívnym spôsobom o pozitívnu zmenu v Európe. Je to najinovatívnejší politický projekt, aký poznám.
A tak som sa rozhodol koncom roku 2019 prísť na jedno stretnutie Volt Slovensko v Bratislave, vtedy to bolo na Slovensku občianske združenie, ktoré malo pár členov. A zistil som niečo, čo je asi aj logické, že okolo zaujímavej myšlienky sa zoskupujú skutočne zaujímaví a nadšení ludia, ktorí do toho dávajú veľa energie a volný čas. Moje vlastné nadšenie dokumentuje to, že som kvoli hodine v kaviarni cestoval vlakom 5 hodín do Bratislavy. V ten deň som sa rozhodol do Volt Europa vstúpiť a ani raz som svoje rozhodnutie neoľutoval.
Medzitým Volt Europa získal niekoľko poslaneckých kresiel v Európskom parlamente, má viac ako 20 tisíc členov po celej Európe a na Slovensku je registrovaný ako politická strana. Komunita ľudí, ktorí sa snažia o pozitívnu zmenu v Európe, neustále rastie.
Prečo som jej súčasťou?
Zjednotená Európa, ktorú je vo svete počuť
Pri pohľade na dnešný svet nevidím žiadny racionálny argument proti tomu, aby bola Európa jednotnejšia a sebavedomejšia.
Chcem, aby nás svet bral vážne a aby sme si stáli za svojimi názormi. Chcem, aby nás Čína, India a USA brali ako rovnocenného partnera diskusie vo všetkých oblastiach.
Povedzme si to na rovinu, kto bude brať napríklad španielskeho premiéra v Číne ako rovnocenného partnera? Deklaratívne možno áno, ale reálne nikto. Buď bude niekto sebavedomo konať za Európu, alebo budeme vnímaní len ako turistická destinácia, pamiatková rezervácia európskej kultúry pre turistov z celého sveta. To je realita, ktorú si musíme priznať.
Pokračujte v čítaní
Zadajte e-mail pre odomknutie článku a prihlásenie na odber noviniek. Odhlásiť sa môžete kedykoľvek.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
Ďalšie články
Staviam AI systém na predpovedanie indexu S&P 500. Beží na mojom vlastnom počítači, používa verejne dostupné dáta zdarma — yfinance, FRED, Shillerov dataset — a každú predpoveď hodnotí oproti realite. Táto séria dokumentuje samotný vývoj: rozhodnutia, metodiku, chyby.
Včera večer som sa nevedel odtrhnúť od počítača. Keď som zdvihol hlavu, bolo pol deviatej. Na poschodí som už asi tri hodiny sedel sám.
Hodina. Päťdesiatpäť minút. To je čas, ktorý mi trvalo postaviť niečo, čo mi česká softvérová firma nacenila na viac ako 50 000 €. Postavil som to s Claude Code. Nie prototyp. Nie proof of concept. Funkčný nástroj — ten, ktorý firma reálne potrebovala. Ešte ten večer bežal na testovacom prostredí. Toto nie je o Claude Code. Je to o tom, čo Claude Code odhaľuje.
Za posledné štyri roky som viedol zhruba stopäťdesiat praktických pohovorov. Päťdesiat na pozície dátových špecialistov. Sto na špecialistov reklamy a výkonnostného marketingu. Takmer každý z nich znamenal sadnúť si s kandidátom nad praktickou úlohou — niečím blízkym reálnemu problému, ktorý v firme naozaj potrebujeme riešiť. Žiadna teória. Žiadne kvízy. Aplikované riešenie problémov. Postupom času som si začal všímať vzorec.
Predtým, než AI niečo naučíte, musíte vidieť, čo pred vami skrýva.
V momente, keď k nemu potrebovali prístup ďalší ľudia, problém sa úplne zmenil. Už nešlo o to, či sa agent dokáže učiť. Šlo o to, kto ho smie učiť.
Chcel som postaviť agenta, ktorý nielen asistuje, ale aj samostatne koná.
Toto som sa naučil o lokálnej vs cloudovej AI a prečo som prešiel na Claude Code.
Čo by mohlo situáciu zmeniť?
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“