Článok
Január 2025
Včera som počas sledovania jednej zo slovenských televízií narazil na jasný príklad dezinformácie v hlavnom vysielacom čase. V správach sa sebavedome tvrdilo, že rast indexu S&P 500 priamo súvisí s rastom firemných ziskov. Ukázali vývoj cien akcií v posledných rokoch na podporu tohto tvrdenia, no realita bola úplne iná. Tento optimistický príbeh nebol ničím iným ako skreslením – ďalším príkladom nadmerného optimizmu, na ktorý som upozornil už v decembri 2024.
Ako to je v skutočnosti? Za posledné dva roky zisky amerických spoločností zahrnutých v indexe S&P 500 nerástli tak rýchlo ako ceny ich akcií. Ceny akcií vzrástli dramaticky rýchlejšie, čo viedlo k mimoriadne vysokej hodnote pomeru cena-zisk (PE). Tento pomer, ktorý je verejne známy a jednoducho dostupný, signalizuje rastúce nádeje na budúce zisky – nádeje, ktoré sa momentálne nachádzajú na historicky vysokých hodnotách.
Je tento optimizmus naozaj opodstatnený?
Takýto veľký rozdiel medzi cenami akcií a skutočnými ziskami je často varovným signálom. Môže viesť k cenovým korekciám alebo dokonca k rokom stagnácie. Trh môže vyzerať optimisticky, no čoskoro môže čeliť tvrdej realite.
Ako som už písal, toto nie je dôvod na paniku, ale je to dôvod na zamyslenie, kladenie otázok a uistenie sa, že rozhodnutia sú založené na faktoch, a nie na príbehoch od domnelých znalcov z televízie.
Disclaimer
Tento článok slúži výhradne na informačné a vzdelávacie účely. Nepredstavuje investičné poradenstvo, odporúčanie na kúpu alebo predaj cenných papierov, ani záruku budúceho vývoja trhov. Vyjadruje osobné názory autora, ktorý môže byť zároveň investorom. Investovanie na finančných trhoch je spojené s rizikom a každý čitateľ by mal svoje rozhodnutia zakladať na vlastnom uvážení a prípadne po konzultácii s licencovaným odborníkom.
Zhrnutie
Ak máte nejaké otázky alebo spätnú väzbu, pokojne mi napíšte na mail@richardgolian.com.
LinkedIn
Súvisiace články
Čo ak to, čo dnes považujeme za technologický pokrok, je len predohrou veľkého chaosu?
Európa nemá kapacity, aby čelila plnohodnotnej masívnej vojne dronov, takej akú vidíme na Ukrajine. Oslabujú ju tri závislosti: materiál pre obranné systémy dodáva Čína, vojenské schopnosti, ktoré Európa nemá, dodávajú USA, a dvadsaťsedem štátov sa nevie dohodnúť, ako rýchlo a za čo. Plány na prezbrojenie existujú, ich napĺňanie je však pomalé.
Deje sa to každý deň. Deje sa to práve teraz.
Ďalšie články
Ten istý audit, dva modely. Fable 5 proti Opusu 4.8. Na papieri je Fable lepší, má väčší kontext aj silnejšie parametre. A predsa prehral. Opus zvládol úlohu jedným kolom kontroly za 721-tisíc tokenov, kým Fable na to potreboval deväť kôl a spálil 2,78 milióna tokenov. Rozdiel nebol v modeli, ale v tom, ako som mu úlohu zadal. A viem to, lebo som to zmeral.
Pred pár týždňami som si na notebook nainštaloval malý lokálny AI model, ktorý sleduje živý obraz z kamery. Zapol som webkameru vo tme a v skoro úplnej tme rozoznal mňa aj predmety v miestnosti. Že takéto veci existujú, som vedel dávno. Oči mi otvorila dostupnosť. Nainštaloval som to na jeden prompt, zadarmo, beží celé na mojom stroji a nikam neposiela dáta.
Mám pri sebe Heideggera a zápisník. Pýtam sa, kam to všetko smeruje, kam nás vedie umelá inteligencia.
Sedemdesiat percent. Tam začína prvý výstup AI, aj keď jej dáte celý firemný kontext aj najlepšie príklady z minulosti. Hovoríme o type výstupu, ktorý sa nedá zadefinovať programaticky. Je zložitejší. Často ide o kreatívnu prácu. Pri jednom opakovanom type výstupu som sa dostal na osemdesiat percent za týždeň. Každé jedno percento vyššie je ťažšie než to predošlé.
Internet sme dlho brali ako hlavný smer cesty, miesto, kde sa odohráva práca aj vzťahy. Lenže väčšina toho, čo na ňom dnes vidíme, už je alebo čoskoro bude AI-generovaná: text, obrázky, profily aj komentáre. Internet sa mení na online hru plnú botov, kde si pri ničom nemôžete byť istý, že na druhej strane je človek. A tak sa pýtam: bol online svet hlavná cesta, alebo len dočasná odbočka, z ktorej sa časť ľudí vráti späť do offline?
Pred pár dňami som mal pohovor so seniórnym marketérom. Skúsený človek, roky praxe. Spýtal som sa ho na AI. Povedal, že ju takmer nepoužíva. Mal jednu zlú skúsenosť s výstupom a usúdil, že je príliš skúsený na to, aby mu to dávalo hodnotu, keď to nie je stopercentné. Poznám aj druhú stranu: profíkov, ktorí si automatizujú všetko, čo sa automatizovať dá.
AI spraví grafiku, newsletter aj produktovú stránku rýchlejšie než človek. Tomu, kto to robil, zostáva jediné: posúdiť, či je výstup dobrý. Lenže väčšina ľudí má horší úsudok než AI. A kto nevie posúdiť kvalitu, nevie ani delegovať. Ako zistíš, či je tvoj úsudok ten, na ktorý sa firma spolieha, alebo ten nahraditeľný?
V apríli som v prvej časti tejto série písal o AI predikčnom systéme, ktorý som začal vyvíjať na vlastnom počítači. Vtedy mal software pár hodín a záznam predpovedí bol prázdny. Odvtedy záznamy v systéme ukázali vec, ktorá sa na začiatku dala čakať. Systém ešte nerozumie trhu, ktorý má predpovedať. Vie si nájsť makro kontext, účtovnú hodnotu firiem, zisky. Ale nevie si tie veci poskladať do niečoho, čo by mu pomáhalo porozumieť cene.
Praha, 13. mája 2026. Cestou do práce som začal premýšľať o niečom, čo mi zostalo v hlave celé dni. Ak väčšina rutinnej práce na počítači v nasledujúcich desiatich rokoch zmizne a s ňou aj veľká časť opakujúcej sa manuálnej práce, čo sa stane s tokom peňazí? Kto bude platiť komu a za čo? Aké ekonomické vrstvy budú existovať, aké budú veľké a aké vzťahy medzi nimi pobežia? Toto je šesťvrstvová mapa, ktorú som ako odpoveď načrtol.
Štyri dni v Katalánsku. Bez počítača, bez AI, takmer bez sociálnych sietí. Kúpil som si tento zápisník, aby som doň písal to, o čom budem premýšľať, a to, na čo na tejto ceste narazím a čo sa naučím.
„Neospravedlniteľné, neobhájiteľné. Na toto sa nesmie nikdy zabudnúť.“